Pred začatím úvah o nasadzovaní ZS pre riešenie daného problému
je potrebné ujasniť si základné otázky, od ktorých v mnohom závisí
ďalší proces vývoja ZS:
Definícia potrieb:
- akým spôsobom sa bude vytváraná aplikácia ZS používať?
- v akom prostredí má vytváraná aplikácia pracovať?
- aké špecifiká práce aplikácie treba zohľadňovať?
- na akom počítačovom vybavení bude vývoj aplikácie prebiehať?
- na akom počítačovom vybavení sa bude aplikácia prevádzkovať?
- kto budú koneční používatelia vytváranej aplikácie? Akú podporu
budú od vytváranej aplikácie požadovať?
- bude dochádzať k modifikácii BZ počas prevádzky aplikácie? Ak
áno, kto bude vykonávať potrebné modifikácie BZ?
Štúdia realizovateľnosti systému:
- systém bude riešiť celý problém, alebo iba jeho vybrané časti?
- čo teda vlastne vytvorený systém má robiť?
- treba využívať aj iné technológie okrem znalostných systémov?
- akým spôsobom sa technológia ZS využije pre riešenie daného
problému?
- je k dispozícii expert, ktorý môže spolupracovať na vývoji
aplikácie?
- je navrhnutá koncepcia vytváraného systému uskutočniteľná? Je
možné využiť technológiu ZS pre efektívne riešenie daného
problému?
- je možný vývoj systému v daných ekonomických podmienkach?
Zhromaždenie požiadaviek na vytváranú aplikáciu:
- aké požiadavky by mala vytváraná aplikácia ZS spĺňať?
- vyžaduje splnenie týchto požiadaviek isté špecifické prístupy
k budovaniu systému?
- akým spôsobom možno zistiť, že požiadavky boli splnené?
Analýza požiadaviek na vytváranú aplikáciu:
- aké požiadavky bude vytváraný systém schopný splniť?
- aké funkcie bude systém vykonávať (poskytovať)?
- ako sa bude systém správať pri riešení problémov?
- aké sú požiadavky na interfejsy daného systému?
- akým spôsobom bude prebiehať vývoj systému?
- bude možné systém využívať v každodennej praxi?
- stále sa zdá technológia ZS vhodná?
- je k dispozícii dostatok znalostí z problémovej oblasti?
- sú tieto znalosti úplné a konzistentné?
- existuje neurčitosť v znalostiach?
- akým spôsobom sa budú znalosti získavať?
Cieľom etapy analýzy problému je najmä rozpoznať aký problém
treba riešiť a aké sú požiadavky zo strany odberateľa vytváranej
aplikácie na podmienky nasadenia aplikácie ZS. Na základe týchto
údajov potom treba rozhodnúť, či je vhodné a možné použiť technológiu
ZS pre riešenie daného problému. Výber "zlého" problému vyplývajúceho
z podcenenia schopností technológie ZS môže viesť k neúspechu celého
projektu. Výsledkom týchto prác by mala byť reálna štúdia o možnosti
nasadenia ZS pre riešenie daného problému, v ktorej by mali byť
zdôraznené reálne možnosti nasadenia ZS a porovnanie výhod tohoto
nasadenia s možným nasadením iných technológií spracovania informácií.
Rovnako by táto štúdia mala obsahovať prehľad aplikácií ZS pre
riešenie podobných problémov s prehľadom dosiahnutých výsledkov. Tento
podklad by mal slúžiť zadávateľovi problému pre výber technológie,
ktorou sa rozhodne daný problém riešiť.
Predbežný rozpočet projektu (tzn. zhodnotenie finančných aspektov
projektu) je veľmi dôležitou časťou analýzy problému. Prezentovaný
rozpočet by mal obsahovať približný odhad nákladov spojených
s prípravou prác (softvér, hardvér, zácvik, licencie, dokumentácia,
konzultácie) a s vlastnými prácami na aplikácii (čas experta,
znalostný inžinier, programovanie/ plnenie BZ, zácvik používateľov,
testovanie/ overovanie, vyhodnocovanie, údržba, prevádzka). Stanovenie
rozpočtu je veľmi dôležité i pri výbere spôsobu riešenia problému.
Podľa prameňov v (Liebowitz,1991) sa náklady spojené s vývojom
aplikácie stredného rozsahu (asi 300 pravidiel) môžu pohybovať
v rozmedzí $250.000 až $500.000. Rovnako by súčasťou dokumentu
o rozpočte projektu mal byť i odhad predpokladaných prínosov nasadenia
aplikácie pre danú organizáciu, či už ekonomicky vyčísliteľných
(priame zisky, úspora času, produktivita, zníženie strát, atď), ale aj
nevyčísliteľných (zvýšenie prestíže a konkurencieschopnosti podniku
atď.). Tento dokument spolu a analýzou možností nasadenia ZS by mal
slúžiť ako základný podklad pre následné rozhodovanie o podpísaní
zmluvy zo strany zadávateľa problému.
Okrem uvedených dokumentov je vhodné, ak je etapa identifikácie
problému ukončená prvotnou špecifikáciu vytváranej aplikácie v rozsahu
3-5 strán. Táto špecifikácia by mala obsahovať nasledovné informácie:
- stručný opis problému, ktorý sa rieši
- stručný opis požiadaviek na vytváranú aplikáciu
- opis požiadaviek na interfejsy systému
- identifikácia potreby externých zdrojov (procedúry a údaje)
- prvotné odhady vhodného formalizmu reprezentácie znalostí
- prvotný odhad potrebného inferenčného mechanizmu
- identifikáciu potrebných expertov
- potrebné vývojové prostredie
- dostupné prázdne znalostné systémy
- prvotný návrh plánu testovania aplikácie.
Last update by
Mária Bieliková
on