V dnešnej dobe sa dennodenne stretávame s audiovizuálnym obsahom a prácou s počítačom v rôznych formách. Či už ide o stolný počítač, mobilný telefón alebo tablet, najdôležitejší je vždy kvalitný a najmä pozitívny používateľský zážitok. Jeho pozorovanie sa pritom stáva predmetom mnohých výskumov. Môžeme sa naň pozerať z viacerých uhlov. Tým najčastejším je skúmanie smeru pohľadu (angl. gaze tracking). Zaujímavým problémom však môže byť aj skúmanie emócií, ktoré pri interakcii s počítačom vznikajú. Negatívna emócia totiž môže ľahko spôsobiť, že potenciálny zákazník vypne reklamu alebo prestane používať nami vyvíjaný softvér. Naopak pozitívna môže zvýšiť šance na úspech.
Emóciám a ich skúmaniu sa venujú mnohé vedecké práce. V kontexte emócií rozlišujeme tri základné polarity: pozitívnu, negatívnu a neutrálnu. Plutchik prichádza v s myšlienkou tzv. kolesa emócií (angl. wheel of emotions), ktoré pozostáva zo štyroch párov základných protichodných emócií:
- radosť - smútok (angl. joy - sadness),
- hnev - strach (angl. anger - fear),
- dôvera - znechutenie (angl. trust - disgust),
- očakávanie - prekvapenie (angl. anticipation - surprise).
Jednotlivé emócie sú (ako aj z názvu konceptu vyplýva) usporiadané v tvare kolesa, pričom ich autor navyše farebne rozlišuje. Navzájom protichodné emócie sa pritom nachádzajú oproti sebe a vyfarbujeme ich komplementárnymi farbami. Naopak, súvisiace emócie sa nachádzajú v kolese blízko seba.
Dôležitým pojmom z oblasti psychológie je tiež valencia – miera atraktívnosti k objektu. V kontexte emócií môžeme hovoriť, že o pozitívnej valencii, ktorá vyplýva najmä z pozitívnych emócií (napr. šťastie) a o negatívnej valencii, ktorá vypláva z negatívnych emócií (napr. hnev alebo smútok).
Priame získanie emócie od ľudí - či už anketami alebo dotazníkmi - spravidla nie je jednoduché a presné a navyše ide často o pracné riešenie. Existujú dva základné prístupy, ktorým sme sa venovali aj v našej práci. Bradley et. al. skúmali vo svojej práci ( a ) vplyv citovo zafarbených obrázkov na srdcovú frekvenciu, diletáciu zreničky a tiež zmenu vodivosti kože človeka. Ekman et. al. prichádzajú so systémom aktívnych jednotiek (angl. Action Units), ktorý deteguje emócie na základe špecifických čŕt tváre, ktoré sa prejavujú v prípade, že človek prežíva určitú emóciu.
Na získanie emócie pomocou týchto prístupov však spravidla potrebujeme aj softvérové nástroje alebo knižnice. V našej práci sme sa venovali skúmaniu rôznych existujúcich a dostupných nástrojov. Snažili sme sa odhaliť ich silné ale aj a slabé stránky, možnosti použitia a v neposlednom rade ich preveriť na sérií experimentov. Veríme, že výsledky našej práce pomôžu budúcim výskumníkom pri výbere toho správneho nástroja a podarí sa im zistiť tú pravú a skutočnú emóciu používateľa.
Dokument je členený nasledovne. Najskôr sa v samostatných kapitolách venujeme nástrojom Noldus FaceReader, Fraunhofer SHORE™ / IIS, UX Lab/Class, Captiv a Tobii Studio. V každej z nich charakterizujeme nástroj uvedením jeho najdôležitejších vlastností, výhod a tiež nevýhod. Všetky uvedené nástroje boli pritom súčasťou našich experimentov. V kapitole Ďalšie nástroje a možnosti uvádzame ďalšie dostupné komerčné knižnice. V kapitolách Experimenty a Experiment 1 - 3 sa nachádzajú informácie o organizácii, priebehu a vyhodnotení vykonaných experimentov. V kapitole Zhrnutie sme zhrnuli celú našu prácu a zosumarizovali tie najdôležitejšie poznatky. Na záver, v kapitole Literatúra sa nachádza zoznam citovanej a použitej literatúry.