Výber prostredia pre vývoj znalostného systému

Pri tvorbe konkrétneho problémovo orientovaného ZS sa iba zriedkakedy prikročí ku "krajnému" prípadu - k úplnej implementácii všetkých jeho komponentov. Väčšinou si tvorca ZS vyberie vhodný už existujúci prázdny ZS (prostredie pre tvorbu ZS), ktorého BZ sa naplní znalosťami o konkrétnom riešenom probléme a ktorý poskytuje tvorcovi ZS podporu pri plnení a vývoji aplikácie.

Výber prázdneho ZS (prostredia pre tvorbu ZS) je veľmi dôležitý krok, ktorý môže podstatnou mierou ovplyvniť úspešnosť vytváranej aplikácie. Nesprávny výber prostredia môže vyústiť až do stavu, kedy v nevhodne zvolenom prostredí nemožno pokračovať v ďalšom vývoji ZS a treba začať jeho vývoj nanovo v inom prostredí. V mnohých prípadoch výber nevhodného prostredia môže viesť k neuspokojivým vlastnostiam vytvorenej aplikácie (napr. z hľadiska rýchlosti atď.). Nesprávny výber prostredia môže mať ďalekosiahle dôsledky rovnako i na ďalší vývoj a rozširovanie aplikácie a hľadiska managementu.

Pre správny výber prostredia pre danú aplikáciu treba mať prehľad o širokom spektre najpoužívanejších prostredí. Treba poznať prednosti i nedostatky prostredí, prípadne i charakteristiky existujúcich aplikácií vytvorených na báze týchto prostredí.

Rovnako je dôležité poznať kritériá, ktoré treba brať do úvahy pri výbere takéhoto prostredia.

Kritériá ovplyvňujúce výber prostredia

Pri výbere prostredia treba zamerať pozornosť na tieto charakteristiky dostupných prostredí:
Formalizmus reprezentácie znalostí:
predstavuje jednu zo základných skupín kritérií pre výber vývojového prostredia. Na etapu výberu formalizmu reprezentácie znalostí (resp. jeho alternatív) priamo nadväzuje výber takého prostredia, ktoré podporuje i zvolené formalizmy reprezentácie znalostí. Základné charakteristiky prostredia, ktoré môžu ovplyvniť proces jeho výberu z tohoto hľadiska sú:

Princípy odvodzovania:
vo väčšine prípadov bezprostredne súvisia s formalizmom reprezentácie znalostí. Sledované charakteristiky sú:

Vlastnosti podporujúce vývoj aplikácie:
umožňujú posúdiť efektívnosť vytvárania aplikácie v danom prostredí:

Výkonnosť:
ohodnotenie prostredia z hľadiska výkonnosti

Ochrana aplikácie:

Rozhrania na iné prostredia: možnosti zakomponovania daného prostredia do existujúcich systémov

Rozhrania na používateľa:

Implementačný jazyk prostredia:
ovplyvňuje prepojenie na okolie aplikácie

Hardvérové a softvérové požiadavky:

Podpora zo strany dodávatela:

Cena:
Ako vidno z uvedeného prehľadu, sledovaných kritérií je pomerne veľa. Pre výber prostredia treba mať prehľad o viacerých prostrediach. Vo väčšine prípadov žiadne prostredie nespĺňa presne požiadavky vyplývajúce z konkrétnej aplikácie. Treba preto robiť kompromis a pre danú aplikáciu stanoviť priority jednotlivým požiadavkám.

Technické prostriedy pre aplikácie znalostných systémov

Expertný sysytém je vo svojej podstate programový systém a preto pre svoju prácu vyžaduje zodpovedajúce výpočtové prostredie. Prvé vývojové prostredia vychádzali z implementačných jazykov umelej inteligencie a vykonávali sa na špecializovaných výpočtových systémoch. Špecializované prostredia boli určené pre potreby umelej inteligencie a jej aplikácií, preto na nich neboli dostupné komerčne používané produkty a ani vytvorené aplikácie neumožňovali prepojenia s týmito komerčne používanými produktmi. Tieto špecializované systémy však sú pre bežného používateľa viac-menej cenovo nedostupné a preto sa v neskorších etapách začal prenos myšlienok overených v týchto prostrediach do iných programovacích jazykov a na dostupné výpočtové systémy. V súčasnosti existuje viacero vývojových prostredí implementovaných v jazyku C a dostupných už i na osobných počítačoch.

O výpočtových systémoch typu PC však má informácie skoro každý tvorca a používateľ znalostných systémov. Menej informácií je však dostupných o špecializovaných výpočtových systémoch pre potreby umelej inteligencie, na ktorých prebiehali počiatočné fázy vývoja a výskumu v oblasti znalostných systémov. Táto časť by mala doplniť chýbajúce informácie v tejto oblasti.

Prvé výskumy a aplikácie v oblasti znalostných systémov sa vykonávali na tzv. "lispovských počítačoch". Sú to výpočtové systémy so špecializovaným procesorom, ktorého strojový kód predstavuje programovací jazyk lisp. Tieto systémy patrili do triedy pracovných staníc a mali na tie časy pomerne rozsiahlu operačnú pamäť (vo väčšine prípadov virtuálnu) a rozsiahly diskový priestor. Boli rovnako vybavené monitorom s veľkou rozlišovacou schopnosťou (1024 x 1024) a zväčša boli určené pre jedného používateľa. Rýchlosť týchto systémov dosahovala 10.000 až 50.000 LIPS (logical Inferences Per Second) a v súčasnosti sa pohybuje okolo 10.000.000 LIPS. Dodávaný softvér predstavoval vo väčšine prípadov lisp, smalltalk a prolog.

LISP MACHINE INC.

Firma Lisp Machine Inc. je tvorcom celej série systémov LMI Lambda, ktorá predstavuje jeden z prvých modelov lispovských počítačov dostupných na trhu. Prvé systémy tejto triedy boli vyvinuté v roku 1981 a boli výsledkom kombinácie lispovskej technológie v spojení s novou počítačovou architektúrou nazývanou NuBus. Architektúra NuBus predstavuje zbernicovú architektúru umožňujúcu spájať špecializované procesory so štandardnými procesormi všeobecného určenia a umožňuje efektívnu výmenu informácií medzi týmito procesormi.

LMI Lambda výpočtové systémy predstavujú multiprocesorové systémy umožňujúce simultánne vykonávanie lispovských a ďalších (klasických) aplikácií. Zakladnými komponentami je zbernica NuBus, systémová diagnostické jednotka, lispovský procesor, UNIX procesor a displej s vysokou rozlišovacou schopnosťou. Multibus je podporovaný týmto systémom taktiež. LMI Lambda systémy umožňujú paralelné vykonávanie viacerých procesov, ktoré môžu vzájomne komunikovať a spolupracovať na riešení problémov. Rovnako tento systém možno pripájať k počítačovým sieťam.

Lispovský procesor predstavuje základ LMI Lambda systémov. Jedná sa o 32 bitový mikroprogramovateľný procesor, ktorý umožňuje realizovať i veľmi rozsiahle softvérové aplikácie.

SYMBOLICS

Séria 3600 firmy Symbolics predstavuje jeden z najvýkonnejších systémov pre symbolické spracovanie. Hlavné oblasti aplikácií týchto systémov sú: podpora programovania, návrh VLSI obvodov, CAE/CAD/CAM, vývoj expertných systémov, interpretácia signálov, spracovanie prirodze ného jazyka, simulácia, robotika a rozpoznávanie obrazov.'

Širka dodávanej série umožňuje výber najvhodnejšieho modelu podľa určenia. Väčšina týchto systémov obsahuje špecializovaný mikroprocesor pre styk s okolím, harvérovo podporovanú správu pamäťe (garbage collection), zásobníkovo orientované architektúry a akcelerátor spracovania v pohyblivej rádovej čiarke.

TEKTRONIX

Séria TEK 4400 nepredstavuje v pravom slova zmysle lispovské výpočtové systémy, pretože nie sú založené na myšlienke podpory Lispu na báze architektúry procesora a celého systému. Predstavujú však rozsiahle mikroprocesorové systémy určené na podporu vývoja aplikácií pre umelú inteligenciu.

Model TEK 4405 predstavuje jednopoužívateľský systém založený ma vysokovýkonnom mikroprocesore Motorola 68020. Procesor pohyblivej rádovej čiarky 68881 a 1 MB rýchlej RAM pamäťe, rovnako ako 45 MB pevný disk sú charakteristikami tohoto mdelu. Pamäť je možné rozšíriť na 4 MB a dodať ďalší 90 MB pevný disk. Súčasťou modelu je bitový displej s vysokou rozlišovacou schopnosťou.

Model TEK 4406 predastavuje výkonnejšiu verziu. Je založený na mikroprocesore Motorola 68020, procesore pohyblivej rádovej čiarky 68881 2 MB pamäte a 90 MB pevnem disku. Model poskytuje možnosť rozšírenia na 6 MB a o ďalší 90 MB pevný disk. Obsahuje 19 palcový bitový displej s harvérovou podporou grafických operácií.

Dominantným prostredím používaných na systémoch série TEK 4400 je TEK SMALLTALK-80. Je možné používať taktiež TEK CommonLISP a MPROLOG.

Z dnešného hľadiska sa môžu zdať technické parametre popisovaných systémov tejto série ako bežné, no je potrebné si uvedomiť, že táto séria bola k dispozícii na začiatku 80-tych rokov.

TEXAS INSTRUMENTS

Produktom firmy Texas Instruments v oblasti Lispovských systémov je TI Explorer. Architektúra modelu pozostáva zo zbernice NuBus, lokálnej zbernice, pamäťových modulov, a bitovo mapovaný displej.

Lispovský procesor predstavuje dôležitú súčasť systému. TI Explorer obsahuje 32 bitový mikroprogramovateľný procesor s pamäťou pre mikroprogram obsahujúcou 16.000 56 bitových slov.

TI Explorer obsahuje hardvérové prostriedky pre podporu rozhraní (najmä grafických) s používateľom. V spojení s programovým vybavením a myšou vytvárajú tieto zabudované vlastnosti mohutné prostredie pre vývoj aplikácií pre umelú inteligenciu.

Programové vybavenie je budované na báze Lispu a zahŕňa podporu CommonLISPu a ZetaLISPu. Spolu s prostredím FLAVORS predstavuje toto vybavenie prostredie podporujúce väčšinu používaných nadstavieb pre vývoj produktov pre potreby umelej inteligencie.

XEROX

Firma XEROX sa začala zaoberať vývojom špecializovaných systémov pre podporu aplikácií pre umelú inteligenciu v 70-tych rokoch. Typová séria tejto firmy predstavuje modely Xerox 1108, Xerox 1132 a pracovné stanice Xerox 1185 a Xerox 1186.


Last update by Mária Bieliková on