Dokumentacia k HTML

Autor: Marek DZURKO, 1997 dzurko@decef.elf.stuba.sk

HyperText Markup Language (HTML) je jednoduchy jazyk, vhodny na vytvaranie hypertextovych dokumentov, ktore su prenositelne z jednej platformy na druhu. HTML dokumenty su SGML dokumenty s generickou semantikou, ktora je vhodna na reprezentaciu informacii z roznych aplikacii.

Tento navod sa zaobera HTML verziou 3.2, ktora je pouzita ako nahrada za starsiu verziu HTML 2.0 (RFC 1866). Je to verzia HTML 3.2 lebo pokus o verziu HTML 3.0 sa nepodaril. HTML 3.0 bol prilis velky a zlozity jazyk. Preto sa jeho okliestenim vytvorila verzia HTML 3.2, pricom sa zachovali dobre vlastnosti HTML 3.0 a zaroven sa nezvysila zlozitost.

Predtym, nez sa dostanete dalej je vhodne si precitat vysvetlenie pojmov, skratiek a znaciek pouzitych v tejto dokumentacii.

Obsah

Uvod do HTML 3.2

HTML 3.2 je W3C specifikacia pre HTML odvodena od starsej z roku 1996 spolocnym usilim firiem IBM, Microsoft, Netscape Communications Corporations, Novell, SoftQuad, Spyglass a Sun Microsystems. HTML 3.2 pridala niektore rozsirenia ako tabulky, applety a text, obtekajuci okolo obrazkov so zachovanim spatnej kompatibility s existujucim standartom HTML 2.0.

W3C pokracuje v praci na rozsireniach, multimedialnych objektoch, skriptoch, styloch, formach, matematike a internacionalizacii (zmedzinarodneniu) a planuje zahrnut tuto pracu do buducich verzii HTML.

HTML ako aplikacia SGML

HTML 3.2 je SGML aplikaciou odsuhlasenou ako medzinarodny standart ISO 8879 - Standard Generalized Markup Language (SGML). Syntax HTML 3.2 ako SGML aplikacie je definovana kombinaciou SGML deklaracie a definicie typu dokumentu (DTD).

SGML pravidla pre zistovanie hranic zaznamov su dost volne. Ak sa koniec zaznamu (znak '\n') nachadza za zaciatocnym tagom, moze byt ignorovany. Napriklad: 

    <P>
    Text

je ekvivalentne k:

    <P>Text

Podobne moze byt ignorovany aj koniec zaznamu pred koncovym tagom. Napriklad: 

    Text
    </P>

je ekvivalentne k:

    Text</P>

Okrem doslovneho textu (t.j. textu ktory sa prezerac neupravuje napr. vo vnutri elementu PRE) HTML nahradza sekvencie "bielych" znakov jednou medzerou (ASCII kod 32). Toto pravidlo umoznuje pisat prehladne zdrojove subory (HTML, SGML, ...) napr. riadky dlhe maximalne 80 znakov, co nema vplyv na vysledny vyzor dokumentu. Buduce verzie HTML mozu umoznit interpretaciu znaku horizintalneho tabelatora (ASCII kod 9) s ohladom na pravidla definovane v pridruzenom style dokumentu.

SGML entity z PCDATA alebo v atributoch CDATA sa rozvinu prezeracom; napr. &#233; sa rozvinie na znak ISO Latin-1 s kodom 233 (male e s dlznom). To iste sa moze napisat pomocou pomenovanej znakovej entity &eacute;. Znak & sa da napisat pomocou pomenovanej entity &amp;.

V HTML nemusia byt atributy CDATA v uvodzovkach; za predpokladu ze hodnota atributu obsahuje iba pismena (a-z a A-Z), cislice (0-9), pomlcky (ASCII kod 45) alebo bodky (ASCII kod 46). Hodnota atributu moze byt v uvodzovkach (ASCII kod 34) alebo v apostroch (ASCII kod 39).

Niektore prezerace potrebuju minimalizaciu atributov pre nasledujuce auributy: COMPACT, ISMAP, CKECKED, NOWRAP, NOSHADE a NOHREF. Tieto prezerace neakceptuju syntax ako napr. COMPACT=COMPACT alebo ISMAP=ISMAP hoci je to spravne podla DTD HTML 3.2.

SGML deklaracia a DTD pre HTML 3.2 je v dodatkoch.

Pisanie komentarov

Do HTML suborov je mozne vkladat komentare. Zaciatok komentara oznaceny retazcom <!-- a koniec retazcom -->. Medzi tymito znackami sa ignoruje vsetok text.

Struktura HTML dokumentu

Dokument HTML 3.2 zacina s deklaraciou <!DOCTYPE>, za ktorou nasleduje element HTML obsahujuci elementy HEAD a BODY: 

    <!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 3.2 Final//EN">
    <HTML>
    <HEAD>
    <TITLE>Studia dynamiky populacie</TITLE>
    ... ostatne elementy hlavicky
    </HEAD>
    <BODY>
    ... telo dokumentu
    </BODY>
    </HTML>

Vo vsetkych prezeracoch prisposobenych na HTML 3.2 DTD sa zaciatocne a koncove tagy elementov HTML, HEAD a BODY mozu vynechat, ale neodporuca sa to (starsie prezerace, ktore nepodporuju HTML 3.2 by s takymi dokumentami mohli mat problemy a okrem toho sa zvysuje prehladnost zdrojoveho textu).

Kazdy spravny dokument v HTML 3.2 musi zacinat s deklaraciou <!DOCTYPE>, ktora je potrebna na rozlisenie HTML 3.2 dokumentu od inych verzii HTML.

Kazdy HTML 3.2 dokument musi tiez obsahovat element TITLE, ktory popisuje nazov dokumentu. Minimalny dokument v HTML 3.2 teda vyzera takto: 

    <!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 3.2 Final//EN">
    <TITLE>Studia dynamiky populacie</TITLE>

Poznamka: slovo "Final" nahradilo "Draft" pretoze specifikacia HTML 3.2 bola schvalena clenskymi organizaciami W3C.

Element HEAD a obsah hlavicky

Tento element obsahuje hlavicku dokumentu. Zaciatocny a koncovy tag HEAD sa mozu vypustit, ale neodporuca sa to (starsie prezerace, ktore nepodporuju HTML 3.2 by s takymi dokumentami mohli mat problemy a okrem toho sa zvysuje prehladnost zdrojoveho textu). Obsah hlavicky tvori nesusporiadany zoznam nasledujucich elementov (nezalezi na ich poradi):

Dalsie informacie o HEAD elemente.
TITLE definuje nazov dokumentu a je vzdy nutny.
BASE definuje zakladnu URL adresu pre odvodenie relativnych URL.
META pouziva sa na dodanie meta informacii v paroch nazov/hodnota.
ISINDEX pre jednoduche vyhladavanie pomocou klucovych slov.
LINK definuje vztahy k inym dokumentom.
STYLE rezervovany pre buduce pouzitie so stylmi dokumentu.
SCRIPT rezervovany pre buduce pouzitie so skriptami.

TITLE, SCRIPT a STYLE su kontainery a musia mat zaciatocny aj koncovy tag. Ostatne elementy nie su kontainery a tak sa pripadne koncove tagy ignoruju. Prisposobene prezerace neukazuju obsah elementov SCRIPT a STYLE.

Element BODY a jeho obsah

Tento element obsahuje samotne telo dokumentu. Zaciatocny a koncovy tag BODY sa mozu vypustit, ale neodporuca sa to (starsie prezerace, ktore nepodporuju HTML 3.2 by s takymi dokumentami mohli mat problemy a okrem toho sa zvysuje prehladnost zdrojoveho textu). Telo obsahuje siroky ramec elementov:

Dalsie informacie o BODY elemente.

Vacsina elementov ktore mozu byt v tele dokumentu patri do jednej z dvoch skupin: blokove elementy a textove elementy. Do skupiny blokovych elementov patria napr. P (odstavce), LI (polozky zoznamov) a HR (horizintalne oddelovace). Skupina textovych elementov zahrnuje take elementy ako EM, I, B a FONT (dôraz), A (hypertextove linky), IMG a APPLET (*** embeded objects ***) a BR (zalomenie riadku). Blokove elementy vystupuju ako kontainery pre textove a ine blokove elementy (okrem nadpisov a elementu ADRESS), zatial co elementy z textovej mnoziny mozu obsahovat iba ine textove elementy. To, ake prvky moze element obsahovat je v opise elementu.

Nadpisy (hlavicky)

H1, H2, H3, H4, H5 a H6 sa pouzivaju ako nadpisy v dokumentoch. Vzdy musia mat koncovy tag. Element H1 oznacuje vacsi vyznam ako H2 atd. az element H6 oznacuje nadpis s najmensim vyznamom. Vyznamnejsie nadpisy su zvycajne zobrazovane vacsimi fontami ako menej vyznamne nadpisy.

Nadpis H6
Nadpis H5

Nadpis H4

Nadpis H3

Nadpis H2

Nadpis H1

Na zarovnanie textu hlavicky sa da pouzit volitelny atribut ALIGN.

Tu najdete podrobnejsie informacie

Blokove elementy

Blokove elementy v HTML vystupuju ako textove elementy. Zvycajne su parove (t.j. musia mat zaciatocny aj koncovy tag) ale u niektorych (napr. P) je koncovy tag nepovinny.

P odstavce
Odstavce zdruzuju text do skupin. Potrebuju zaciatocny tag. Pripadny koncovy tag sa moze ignorovat. Na zarovnanie textu v odstavci sluzi atribut ALIGN.
UL neusporiadane zoznamy (odrazky)
Pozaduje sa zaciatocny a koncovy tag a obsahuju jeden alebo viac elementov LI reprezentujucich polozky zoznamu.
OL usporiadane zoznamy (oznaceme napr. arabskymi cislicami, pismenami, ...)
Pozaduje sa zaciatocny a koncovy tag a obsahuju jeden alebo viac elementov LI reprezentujucich polozky zoznamu.
DL zoznamy defincii
Pozaduje za zaciatocny a koncovy tag a obsahuju aspon jeden element DT reprezentujuci termin (nazov definicie) spolu s elementom DD obsahujucim vysvetlenie terminu (telo definicie). definicie.
DIR vypis adresara
Je podobny elementu UL. Pozaduje sa zaciatocny aj koncovy tag. Polozky zoznamu su tvorene aspon jednym elementom LI.
MENU zoznam poloziek menu
Podoba sa na element UL ale moze byt zobrazeny v kompaktnejsej forme. Pozaduje sa zaciatocny aj koncovy tag. Obsah je tvoreny aspon jednym elementom LI.
PRE (pred)formatovany text
Pozaduje zaciatocny a koncovy element a text v nom za zobrazi tak ako je (aj s medzerami a zalomenymi riadkami (znak '\n')).
LISTING preformatovany text
Pozaduje sa zaciatocny aj koncovy tag a text v nom za zobrazi tak ako je (aj s medzerami a zalomenymi riadkami (znak '\n')).
XMP preformatovany text
Pozaduje sa zaciatocny aj koncovy tag a text v nom za zobrazi tak ako je (aj s medzerami a zalomenymi riadkami (znak '\n')).
DIV rozdelovace dokumentu
Potrebuje zaciatocny a koncovy tag. Pouziva sa s atributom ALIGN na zarovnanie textu blokovych elementov v nom obsiahnutych.
CENTER centrovanie textu
Potrebuje zaciatocny a koncovy tag. Pouziva sa na umiestnenie riadkov textu do stredu obrazovky.
BLOCKQUOTE citovana pasaz textu
Pozaduje zaciatocny a koncovy tag. Pouziva sa na oznacenie citovaneho textu a zobrazovany text je zvycajne odsadeny.
FORM formulare
Pozaduje sa zaciatocny a koncovy tag. Definuje formular ktory sa posle HTTP serveru. Formulare nesmu byt vnorene.
ISINDEX jednoduchy formular
Nie je kontainer a preto je pripadny koncovy tag ignorovany.
HR horizontaly oddelovac
Nie je kontainer a preto je pripadny koncovy tag ignorovany.
TABLE tabulky
Pozaduje sa zaciatocny a koncovy tag. Kazda tabulka moze mat volitelny nazov (element CAPTION) za ktorym nasleduje jeden alebo viac elementov TR, ktore vytvareju riadky tabulky. Kazdy riadok moze mat jednu alebo viac buniek definivanych elementami TH a TD.

Textove elementy

Tieto elementy nesposobuju ukoncenie odstavca. Elementy ktore definuju styl textu mozu byt vo vseobecnosti do seba vnarane. Mozu obsahovat ine textove elementy ale nie blokove elementy. Textove elementy sa delia na:

Elementy na zmenu stylu pisma

Tieto elementy definuju presny sposob zobrazenie textu. Ak je to mozne, pouzivajte radsej elementy na logicku zmenu pisma. Lepsie sa potom prisposubuju roznym prostrediam v ktorych bezi prezerac.

TT pismo pevnou sirkou znaku ako u pisacieho stroja (teletype).
I kurziva (italic).
B tucny text (bold).
U podciarknuty text (underlined).
STRIKE preskrtnuty text.
BIG text zobrazeny vacsim fontom.
SMALL text zobrazeny mensim fontom.
SUB text zobrazeny ako dolny index.
SUP text zobrazeny ako horny index.

Vsetky tieto elementy potrebuju zaciatocny a koncovy tag. 

    Toto je ukazka <B>tucneho textu</B>.

Elementy musia byt spravne vnarane. Priklad ukazuje chybne vnorenie: 

    Nejaky <B>tucny text<I></B>a kurziva</I>
Prezerac to moze urobit s respektovanim vnarania napr. takto: 
    Nejaky <B>tucny text<I>a kurziva</I></B>

Elementy na oznacenie fraz

Tieto elementy urcuju logicky vyznam textu v nich uzavretom.

EM zdorazneny text, typicky zobrazovany ako kurziva.
STRONG silne zdorazneny text ,typicky zobrazovany ako tucny text.
DFN definicia instancie nejakeho vyrazu.
CODE vypis casti zdrojoveho kodu programu.
SAMP pouziva na zobrazenie vystupu z programov, skriptov atd.
KBD zobrazenie textu vkladaneho uzivatelom (pomocou klavesnice).
VAR zobrazenie premennych alebo argumentov v prikaze.
CITE pouziva sa na citacie alebo odkazy na ine zdroje.

Vsetky tieto elementy potrebuju zaciatocny a koncovy tag. 

    Toto je ukazka <EM>zdorazneneho textu</EM>.

Polozky formularov

Polozky formularov su tvorene elementami: INPUT, SELECT a TEXTAREA.

INPUT sa pouziva na vytvorenie roznych druhov poloziek ako napr. jednoriadkove vstupne pole, pole pre vstup hesla, spinace (checkobxes), prepinace (radio buttons), odosielacie a resetovacie tlacitka, skryte polia, obrazkove tlacitka, ...
SELECT sa pouziva na vytvorenie menu s jednym vyberom a menu s viacnasobnym vyberom. Polozky menu su tvorene elementom OPTION.
TEXTAREA sluzi na vytvorenie viacriadkoveho vstupneho pola. Obsah elementu sa pouzije na inicializaciu vstupneho textu.

Znakove entity pre ISO Latin-1

Pomenovane znakove entity predstavuju znaky, ktore nie su v standardnej ASCII tabulke. Kazdy znak je mozne napisat dvoma sposobmi:

&meno;
kde meno je nazov entity zo zoznamu uvedeneho nizsie
&#n;
kde n je cislo predstavujuce kod znaku v tabulke ISO 8859-1 (Latin 1). 
<!-- (C) International Organization for Standardization 1986
     Permission to copy in any form is granted for use with
     conforming SGML systems and applications as defined in
     ISO 8879, provided this notice is included in all copies.
     This has been extended for use with HTML to cover the full
     set of codes in the range 160-255 decimal.
-->
<!-- Character entity set. Typical invocation:
     <!ENTITY % ISOlat1 PUBLIC
       "ISO 8879-1986//ENTITIES Added Latin 1//EN//HTML">
     %ISOlat1;
-->
    <!ENTITY nbsp   CDATA "&#160;" -- no-break space -->
    <!ENTITY iexcl  CDATA "&#161;" -- inverted exclamation mark -->
    <!ENTITY cent   CDATA "&#162;" -- cent sign -->
    <!ENTITY pound  CDATA "&#163;" -- pound sterling sign -->
    <!ENTITY curren CDATA "&#164;" -- general currency sign -->
    <!ENTITY yen    CDATA "&#165;" -- yen sign -->
    <!ENTITY brvbar CDATA "&#166;" -- broken (vertical) bar -->
    <!ENTITY sect   CDATA "&#167;" -- section sign -->
    <!ENTITY uml    CDATA "&#168;" -- umlaut (dieresis) -->
    <!ENTITY copy   CDATA "&#169;" -- copyright sign -->
    <!ENTITY ordf   CDATA "&#170;" -- ordinal indicator, feminine -->
    <!ENTITY laquo  CDATA "&#171;" -- angle quotation mark, left -->
    <!ENTITY not    CDATA "&#172;" -- not sign -->
    <!ENTITY shy    CDATA "&#173;" -- soft hyphen -->
    <!ENTITY reg    CDATA "&#174;" -- registered sign -->
    <!ENTITY macr   CDATA "&#175;" -- macron -->
    <!ENTITY deg    CDATA "&#176;" -- degree sign -->
    <!ENTITY plusmn CDATA "&#177;" -- plus-or-minus sign -->
    <!ENTITY sup2   CDATA "&#178;" -- superscript two -->
    <!ENTITY sup3   CDATA "&#179;" -- superscript three -->
    <!ENTITY acute  CDATA "&#180;" -- acute accent -->
    <!ENTITY micro  CDATA "&#181;" -- micro sign -->
    <!ENTITY para   CDATA "&#182;" -- pilcrow (paragraph sign) -->
    <!ENTITY middot CDATA "&#183;" -- middle dot -->
    <!ENTITY cedil  CDATA "&#184;" -- cedilla -->
    <!ENTITY sup1   CDATA "&#185;" -- superscript one -->
    <!ENTITY ordm   CDATA "&#186;" -- ordinal indicator, masculine -->
    <!ENTITY raquo  CDATA "&#187;" -- angle quotation mark, right -->
    <!ENTITY frac14 CDATA "&#188;" -- fraction one-quarter -->
    <!ENTITY frac12 CDATA "&#189;" -- fraction one-half -->
    <!ENTITY frac34 CDATA "&#190;" -- fraction three-quarters -->
    <!ENTITY iquest CDATA "&#191;" -- inverted question mark -->
    <!ENTITY Agrave CDATA "&#192;" -- capital A, grave accent -->
    <!ENTITY Aacute CDATA "&#193;" -- capital A, acute accent -->
    <!ENTITY Acirc  CDATA "&#194;" -- capital A, circumflex accent -->
    <!ENTITY Atilde CDATA "&#195;" -- capital A, tilde -->
    <!ENTITY Auml   CDATA "&#196;" -- capital A, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY Aring  CDATA "&#197;" -- capital A, ring -->
    <!ENTITY AElig  CDATA "&#198;" -- capital AE diphthong (ligature) -->
    <!ENTITY Ccedil CDATA "&#199;" -- capital C, cedilla -->
    <!ENTITY Egrave CDATA "&#200;" -- capital E, grave accent -->
    <!ENTITY Eacute CDATA "&#201;" -- capital E, acute accent -->
    <!ENTITY Ecirc  CDATA "&#202;" -- capital E, circumflex accent -->
    <!ENTITY Euml   CDATA "&#203;" -- capital E, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY Igrave CDATA "&#204;" -- capital I, grave accent -->
    <!ENTITY Iacute CDATA "&#205;" -- capital I, acute accent -->
    <!ENTITY Icirc  CDATA "&#206;" -- capital I, circumflex accent -->
    <!ENTITY Iuml   CDATA "&#207;" -- capital I, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY ETH    CDATA "&#208;" -- capital Eth, Icelandic -->
    <!ENTITY Ntilde CDATA "&#209;" -- capital N, tilde -->
    <!ENTITY Ograve CDATA "&#210;" -- capital O, grave accent -->
    <!ENTITY Oacute CDATA "&#211;" -- capital O, acute accent -->
    <!ENTITY Ocirc  CDATA "&#212;" -- capital O, circumflex accent -->
    <!ENTITY Otilde CDATA "&#213;" -- capital O, tilde -->
    <!ENTITY Ouml   CDATA "&#214;" -- capital O, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY times  CDATA "&#215;" -- multiply sign -->
    <!ENTITY Oslash CDATA "&#216;" -- capital O, slash -->
    <!ENTITY Ugrave CDATA "&#217;" -- capital U, grave accent -->
    <!ENTITY Uacute CDATA "&#218;" -- capital U, acute accent -->
    <!ENTITY Ucirc  CDATA "&#219;" -- capital U, circumflex accent -->
    <!ENTITY Uuml   CDATA "&#220;" -- capital U, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY Yacute CDATA "&#221;" -- capital Y, acute accent -->
    <!ENTITY THORN  CDATA "&#222;" -- capital THORN, Icelandic -->
    <!ENTITY szlig  CDATA "&#223;" -- small sharp s, German (sz ligature) -->
    <!ENTITY agrave CDATA "&#224;" -- small a, grave accent -->
    <!ENTITY aacute CDATA "&#225;" -- small a, acute accent -->
    <!ENTITY acirc  CDATA "&#226;" -- small a, circumflex accent -->
    <!ENTITY atilde CDATA "&#227;" -- small a, tilde -->
    <!ENTITY auml   CDATA "&#228;" -- small a, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY aring  CDATA "&#229;" -- small a, ring -->
    <!ENTITY aelig  CDATA "&#230;" -- small ae diphthong (ligature) -->
    <!ENTITY ccedil CDATA "&#231;" -- small c, cedilla -->
    <!ENTITY egrave CDATA "&#232;" -- small e, grave accent -->
    <!ENTITY eacute CDATA "&#233;" -- small e, acute accent -->
    <!ENTITY ecirc  CDATA "&#234;" -- small e, circumflex accent -->
    <!ENTITY euml   CDATA "&#235;" -- small e, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY igrave CDATA "&#236;" -- small i, grave accent -->
    <!ENTITY iacute CDATA "&#237;" -- small i, acute accent -->
    <!ENTITY icirc  CDATA "&#238;" -- small i, circumflex accent -->
    <!ENTITY iuml   CDATA "&#239;" -- small i, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY eth    CDATA "&#240;" -- small eth, Icelandic -->
    <!ENTITY ntilde CDATA "&#241;" -- small n, tilde -->
    <!ENTITY ograve CDATA "&#242;" -- small o, grave accent -->
    <!ENTITY oacute CDATA "&#243;" -- small o, acute accent -->
    <!ENTITY ocirc  CDATA "&#244;" -- small o, circumflex accent -->
    <!ENTITY otilde CDATA "&#245;" -- small o, tilde -->
    <!ENTITY ouml   CDATA "&#246;" -- small o, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY divide CDATA "&#247;" -- divide sign -->
    <!ENTITY oslash CDATA "&#248;" -- small o, slash -->
    <!ENTITY ugrave CDATA "&#249;" -- small u, grave accent -->
    <!ENTITY uacute CDATA "&#250;" -- small u, acute accent -->
    <!ENTITY ucirc  CDATA "&#251;" -- small u, circumflex accent -->
    <!ENTITY uuml   CDATA "&#252;" -- small u, dieresis or umlaut mark -->
    <!ENTITY yacute CDATA "&#253;" -- small y, acute accent -->
    <!ENTITY thorn  CDATA "&#254;" -- small thorn, Icelandic -->
    <!ENTITY yuml   CDATA "&#255;" -- small y, dieresis or umlaut mark -->

Tabulka vytlacitelnych znakov Latin-1 a ich kodov

Ak tento dokument prezerate na grafickom prezeraci, tak tabulka uvedena nizsie je platna (a spravna) iba pri nastavenom kodovani na Latin-1 !

Ako obrazok (gif) je dostupna tu.

Tabulka znakov ISO Latin-1
kod/znakkod/znakkod/znakkod/znak kod/znakkod/znakkod/znakkod/znak
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31































32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
!
"
#
$
%
&
'
(
)
*
+
,
-
.
/
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
:
;
<
=
>
?
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
 @
A
B
C
D
E
F
G
H
I
J
K
L
M
N
O
P
Q
R
S
T
U
V
W
X
Y
Z
[
\
]
^
_
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
 `
a
b
c
d
e
f
g
h
i
j
k
l
m
n
o
p
q
r
s
t
u
v
w
x
y
z
{
|
}
~

128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
 €

‚
ƒ
„
…
†
‡
ˆ
‰
Š
‹
Œ

Ž


‘
’
“
”
•
–
—
˜
™
š
›
œ

ž
Ÿ
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
  
¡
¢
£
¤
¥
¦
§
¨
©
ª
«
¬
­
®
¯
°
±
²
³
´
µ

·
¸
¹
º
»
¼
½
¾
¿
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
 À
Á
Â
Ã
Ä
Å
Æ
Ç
È
É
Ê
Ë
Ì
Í
Î
Ï
Ð
Ñ
Ò
Ó
Ô
Õ
Ö
×
Ø
Ù
Ú
Û
Ü
Ý
Þ
ß
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
 à
á
â
ã
ä
å
æ
ç
è
é
ê
ë
ì
í
î
ï
ð
ñ
ò
ó
ô
õ
ö
÷
ø
ù
ú
û
ü
ý
þ
ÿ

Referencie a pouzity material

HTML 3.2
Referencna specifikacia HTML 3.2 od Dave Raggetta dostupna na http://www.w3.org/pub/WWW/TR/REC-html32.html
HTML 2.0 (RFC 1866)
Od Tima Bernersa-Leea a Dana Connollyho, November 1995. Definuje specifikaciu HTML 2.0. Pristupna na ftp://ds.internic.net/rfc/rfc1866.txt.
Form-based File Upload in HTML (RFC 1867)
Od E. Nebel a L. Masintera, November 1995. Pristupne na ftp://ds.internic.net/rfc/rfc1867.txt