Lajčin TomášAbstrakt. Definovať kvalitu v softvérovom projekte nie je jednoduché. V študentských projektoch sa jedná o náročný proces, ktorým sa zaoberá úvod eseje. Hlavnou myšlienkou tejto eseje je zamyslenie sa nad spôsobmi zvýšenia kvality v študentských softvérových projektoch. Zvýšenie kvality v študentských projektoch nie je triviálny problém. Dostávame sa do odlišného prostredia, kde neplatia klasické pravidlá pre kvalitu tak, ako vo veľkých komerčných softvérových projektoch. Zabezpečenie kvality v študentských projektoch pomocou štandardov pre kvalitu nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Študentské projekty sú menšieho rozsahu a vplýva na ne množstvo nových faktorov. V tejto eseji sa ďalej nachádzajú úvahy o merateľnosti kvality v softvérových projektoch, kde sa opäť objavujú štandardy. Záver eseje sa zaoberá vplyvom testovania softvérového projektu na jeho kvalitu.Meliško PeterAbstrakt. Testovanie je dôležitou súčasťou v procese vývoja softvéru. Akékoľvek podcenenie alebo zlé otestovanie produktu sa prejaví na výslednej kvalite s priamym dopadom na predajnosť produktu, čo následne môže ovplyvniť vzťah medzi jeho výrobcom a zákazníkom. Testovanie môžeme deliť podľa viacerých kritérií. Táto esej sa zameriava na delenie podľa zásahu človeka, teda na manuálne a automatické testovanie. Oba spôsoby so sebou prinášajú výhody aj nevýhody, tam kde má jeden zo spôsob silnejšie stránky, druhý ich má naopak slabšie. Manuálne a automatické testovanie na prvý pohľad vytvárajú protipóly, ale pri hlbšej analýze zisťujeme, že sa navzájom vo viacerých veciach prekrývajú a dopĺňajú. Použitie oboch spôsobov testovania dáva predpoklad dosiahnutia kvalitatívne najlepšieho výsledku s vedomím, že sme vynaložili maximálne úsilie pre pozitívne hodnotenie produktu zákazníkom. Račev MarekAbstrakt. S rozvojom informačných technológií a neustále rastúcim množstvom požiadaviek je čoraz náročnejšie vyvíjať kvalitný softvér. Mnohé programátorské tímy si na zabezpečenie kvality osvojujú agilné metódy vývoja softvéru. V tejto eseji sa zaoberám jednou z kľúčových praktík extrémneho programovania – testami riadeným vývojom. Základným princípom tohto prístupu je písanie automatizovaných testov pred vývojom samotného úžitkového kódu v malých rýchlych iteráciách. Hlavná otázka, ktorú sa snažím v eseji zodpovedať je, či testami riadený vývoj vplýva na kvalitu softvéru v zmysle kvality doručeného softvéru a internej kvality kódu. Špeciálnu pozornosť venujem výhodám a nevýhodám tohto prístupu a vhodnosti jeho použitia v závislosti od typu vyvíjaného projektu.Tomlein MichalAbstrakt. Otvorený softvér je dnes takmer všade. Je na väčšine serverov sveta a používajú ho milióny ľudí aj na svojich počítačoch. Darí sa ale predovšetkým takému otvorenému softvéru, ktorý pre svoju činnosť nepotrebuje grafické používateľské rozhranie, alebo je určený pre skúsených administrátorov a programátorov. To, čo však zatiaľ otvorený softvér svetu nepriniesol, je výraznejší zásah do spôsobu interakcie s počítačmi, výraznejší pokrok v použiteľnosti alebo inú inováciu, ktorá by navždy zmenila náš pohľad na výpočtovú techniku. Tieto vlastnosti sa nám spájajú skôr so zatvoreným softvérom, za ktorým stojí cieľavedomé vedenie s víziou, ako zlepšiť aktuálny stav. Stojí za ním tiež veľké množstvo dizajnérskej práce, pretože dizajn a funkcionalita nie sú oddeliteľné veci. V tejto eseji sa zaoberám otázkou do akej miery sa otvorenému softvéru podarilo posunúť stav informačných technológií dopredu, kde a prečo zaostal a pokúsim sa identifikovať príčiny tohto problému.
|