Jendrej MarošAbstrakt. V eseji sa zaoberám kvalitou softvérových systémov. Poukazujem na prostriedky pomocou, ktorých možno zabezpečovať kvalitu softvéru. Medzi hlavné prostriedky na zabezpečovanie kvality patrí predovšetkým testovanie. Poukazujem tu na dôležitosť fáz ešte pred začiatkom testovania. Zabezpečenie kvality nie je len samotné otestovanie softvérového projektu, ale aj príprava kritérií a požiadaviek, ktoré majú byť podľa stanovenej úrovne splnené. Jeden z ďalších prostriedkov, ktorým dosiahneme lepšiu kvalitu v rozbehnutom softvérovom projekt je refaktoring. Pomocou neho sa mení architektúra softvéru bez toho, aby sa zmenilo jeho správanie a pritom sa zvýši jeho kvalita. Aplikovanie refaktoringu v projekte, však nezaručuje zvýšenie kvality. Existujú rôzne ukazovatele, pomocou ktorých zisťujeme či je refaktoring vhodný a do akej miery ho je možné uplatniť. Lajčin TomášAbstrakt. Definovať kvalitu v softvérovom projekte nie je jednoduché. V študentských projektoch sa jedná o náročný proces, ktorým sa zaoberá úvod eseje. Hlavnou myšlienkou tejto eseje je zamyslenie sa nad spôsobmi zvýšenia kvality v študentských softvérových projektoch. Zvýšenie kvality v študentských projektoch nie je triviálny problém. Dostávame sa do odlišného prostredia, kde neplatia klasické pravidlá pre kvalitu tak, ako vo veľkých komerčných softvérových projektoch. Zabezpečenie kvality v študentských projektoch pomocou štandardov pre kvalitu nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Študentské projekty sú menšieho rozsahu a vplýva na ne množstvo nových faktorov. V tejto eseji sa ďalej nachádzajú úvahy o merateľnosti kvality v softvérových projektoch, kde sa opäť objavujú štandardy. Záver eseje sa zaoberá vplyvom testovania softvérového projektu na jeho kvalitu.Meliško PeterAbstrakt. Testovanie je dôležitou súčasťou v procese vývoja softvéru. Akékoľvek podcenenie alebo zlé otestovanie produktu sa prejaví na výslednej kvalite s priamym dopadom na predajnosť produktu, čo následne môže ovplyvniť vzťah medzi jeho výrobcom a zákazníkom. Testovanie môžeme deliť podľa viacerých kritérií. Táto esej sa zameriava na delenie podľa zásahu človeka, teda na manuálne a automatické testovanie. Oba spôsoby so sebou prinášajú výhody aj nevýhody, tam kde má jeden zo spôsob silnejšie stránky, druhý ich má naopak slabšie. Manuálne a automatické testovanie na prvý pohľad vytvárajú protipóly, ale pri hlbšej analýze zisťujeme, že sa navzájom vo viacerých veciach prekrývajú a dopĺňajú. Použitie oboch spôsobov testovania dáva predpoklad dosiahnutia kvalitatívne najlepšieho výsledku s vedomím, že sme vynaložili maximálne úsilie pre pozitívne hodnotenie produktu zákazníkom. Pomothy AdamAbstrakt. Testeri sa často považujú za jednorazových a dočasných zamestnancov, ktorým sa dajú k dispozícii len testovacie scenáre a pravidlá, ako hlásiť nájdené chyby. V skutočnosti ale tvoria rovnocenných partnerov vývojárskeho tímu so spoločným cieľom – doručiť zákazníkovi kvalitný produkt. Pre tieto dva tímy je najdôležitejšia vzájomná komunikácia. Keď sa však pre každý projekt najímajú noví testeri, ktorí nemajú s vývojármi žiadny vzťah a sú v úplne neznámom kolektíve, je táto komunikácia veľmi formálna a neefektívna. Preto je dôležité mať statický tím testerov, rovnako ako to býva v prípade vývojárov. Dobré vzťahy a kolegialita majú za následok výrazné zlepšenie spolupráce. Na dosiahnutie čo najlepšej komunikácie medzi tímom vývojárov a testerov je tiež dôležité zvoliť vedúce osobnosti oboch tímov, ktoré budú koordinovať ostaných členov tímu, budú mať prehľad o aktuálnom dianí v tíme a komunikovať s okolitým svetom v mene celého tímu.Račev MarekAbstrakt. S rozvojom informačných technológií a neustále rastúcim množstvom požiadaviek je čoraz náročnejšie vyvíjať kvalitný softvér. Mnohé programátorské tímy si na zabezpečenie kvality osvojujú agilné metódy vývoja softvéru. V tejto eseji sa zaoberám jednou z kľúčových praktík extrémneho programovania – testami riadeným vývojom. Základným princípom tohto prístupu je písanie automatizovaných testov pred vývojom samotného úžitkového kódu v malých rýchlych iteráciách. Hlavná otázka, ktorú sa snažím v eseji zodpovedať je, či testami riadený vývoj vplýva na kvalitu softvéru v zmysle kvality doručeného softvéru a internej kvality kódu. Špeciálnu pozornosť venujem výhodám a nevýhodám tohto prístupu a vhodnosti jeho použitia v závislosti od typu vyvíjaného projektu.
|