Údržba softvéru – náročná alebo zanedbávaná?

Fejes Máté

Abstrakt. Podľa všeobecných poznatkov manažmentu softvérových projektov pokročilé etapy vývoja sú oproti úvodným časovo náročné. Tento fakt môže byť aj dôsledkom prístupu k tvorbe softvéru a kladenia veľkého dôrazu na vybrané činnosti. Možno sústredenie sa na aktivity, ktoré sú dnes považované za dôležité, má na výsledok odhadovania potrebného času a úsilia negatívny dopad. Existujú nástroje, ktoré síce slúžia na podporu inej oblasti, majú potenciál aj vo vylepšovaní kvality údržby softvéru a redukovaní jej časovej náročnosti. Modelovaním evolúcie na základe histórie zmien predchádzajúcich projektov by sme dokázali predpokladať a vopred eliminovať výskyt najpravdepodobnejších chýb, resp. zmien, ktoré by celkový potrebný čas, úsilie a tým aj cenu produktu zbytočne navyšovali.

Sú komentáre v zdrojovom kóde naozaj potrebné?

Gelányi Ľuboš

Abstrakt. Vzhľadom na súčasné narastajúce nároky na softvérové projekty úmerne rastú aj požiadavky na kvalitný a správne dokumentovaný zdrojový kód. Metódami dokumentácie tohto softvérového artefaktu sa zaoberajú rôzne techniky a postupy. Paradoxne tie najviac zaužívané prinášajú do zdrojového kódu elementy, ktoré by sa v ňom nemali nachádzať. Komentáre, teda text v zdrojovom kóde bez inej ako len informačnej funkcionality sú tradične zaužívane pri generovaní dokumentácie. Prinášajú však rôzne komplikácie, ktorým sa však za istých okolností je možné vyhnúť. Otázka však zostáva či komentáre v zdrojovom kóde sú relevantné alebo nie.

Cesta k úspešným riešeniam projektov je komunikácia

Hula Igor

Abstrakt. Pevným základom pre dosiahnutie úspechov a čo najlepších výsledkov je komunikácia. Esej sa zamýšľa nad komunikáciou predovšetkým v agilnej metóde vývoja softvéru, nazývanej SCRUM. Pri zložitých procesoch prebiehajúcich pri vývoji softvéru je práve komunikácia tým činidlom, ktoré môže pri správnych postupoch celý proces značne uľahčiť. Esej sa zamýšľa nad usporiadaním a vzájomnými vzťahmi účastníkov tvorby softvéru, od ktorého sa odvíjajú aj komunikačné prepojenia. Esej sa zamýšľa nad spôsobmi, akými sa informácie šíria. Hlavné zameranie je najmä na komunikáciu šírenú pomocou elektronických sietí. Nechýba kritický pohľad na jednotlivé spôsoby tejto komunikácie, ale sú tu uvážené predovšetkým výhody a situácie, kedy je vhodné metódy použiť. Táto esej sa pozerá na komunikačný kanál ako na súbor pravidiel, ktorými sa pretekajúce dáta riadia. Prepojením účastníkov komunikácie pomocou týchto rôznych komunikačných kanálov, vznikajú určité grafické reprezentácie. Uvažuje ich vhodnosť a navrhuje vylepšenia, ktoré by mohli mať vplyv na skvalitnenie procesu komunikácie. Ako významným vylepšením sa zaoberá najmä archívom komunikácie a bázou znalostí. Uvažuje a odôvodňuje výhodnosť použitia týchto elementov.

Ako si pomôcť pri monitorovaní projektov?

Jaroszewicz Kazimír

Abstrakt. Táto esej bližšie poukazuje na vzťahy monitorovania a manažmentu rizík a na to ako sa popasovať s monitorovaním, aby sme sa neodklonili od aktuálneho plánu. Rovnako sa snažím rozšíriť metódy monitorovania o praktiky, ktoré umožňujú nie len kontrolovať aktuálny stav vývoja projektu, ale zabrániť vzniknutiu problémov. Konkrétne som sa pokúsil rozšíriť metódu Analýza pridanej hodnoty o neformálne aspekty monitorovania ako rozhovory, tímové stretnutia a formálne ako ganttov diagram. Myslím si, že kontrola na základe kombinovania jednotlivých techník s prihliadnutím na povahu nášho tímu alebo firmy je tou správnou cestou k úspešnému monitorovaniu a tým aj k šťastnému dokončeniu projektov.

Podpora požiadaviek na zmenu – automaticky alebo manuálne?

Kontúr Radoslav

Abstrakt. Jednou z najhlavnejších častí v životnom cykle vývoja softvéru je proces požiadaviek na zmenu. Tento proces je súčasťou fázy, na ktorú je vynakladaných najviac prostriedkov z celého životného cyklu a to fázy údržby. Kľúčovou úlohou v tomto procese je vedieť čo najrýchlejšie a čo najefektívnejšie prideliť danú požiadavku zodpovednému programátorovi, ktorý zabezpečí jej realizáciu. V súčasnosti práve táto úloha predstavuje najväčší problém vo fáze údržby softvéru, ktorý spôsobuje v prvom rade predĺženie procesu spracovania požiadaviek na zmenu a v druhom rade predstavuje veľký problém pre vedúceho tímu, ktorý musí dané pridelenie vykonať. Existuje viacero nástrojov, ktoré slúžia práve na podporu tejto úlohy. Takisto existujú aj metódy, ktoré podporujú tento proces bez použitia podporných nástrojov. V tejto eseji sa zameriam na porovnanie automatického prístupu s manuálnym prístupom k podpore procesu požiadaviek na zmenu a pokúsim sa navrhnúť vylepšenie jednej z týchto metód.

Efektívne plánovanie času

Kuka Radovan

Abstrakt. Plánovanie v softvérovom projekte je činnosť, bez ktorej by sa asi máloktorý projekt úspešne ukončil. Hovorí sa, že je lepšie mať zlý plán, ako žiadny. Ale čo ak je plán dobrý, ale termíny sa napriek tomu nestíhajú? Často môže byť problém v časovom manažmente samotných vývojárov. Pri jeho vytváraní sa môžu inšpirovať metódami, ktoré používajú manažéri pri zostavovaní plánu celého projektu. Avšak nie všetky metódy sú vhodné. Predkladaná esej sa snaží poukázať nielen na dôležitosť plánovania, ale aj na paralelu, medzi tvorbou osobných plánov a plánov softvérových projektov. Taktiež navrhuje metódu, ktorá by mohla byť nápomocná pri odhadovaní času potrebného pre úlohy. Zjednodušuje a urýchľuje túto nie veľmi obľúbenú činnosť a mohli by ju oceniť hlavne vývojári práve pri tvorbe osobných plánov.

Nutné metódy monitorovania a problémy s nimi spojené

Mäsiar Juraj

Abstrakt. Monitorovanie projektu sa ukázalo ako nevyhnutné pri vývoji každého väčšieho softvérového projektu, ktorý plánuje byť úspešne ukončený v dohodnutom termíne. Existuje však množstvo typov softvérových projektov, ktoré sa líšia svojim rozsahom, veľkosťou vývojového tímu, časovou zložitosťou atď. Aby bolo monitorovanie účinné a v konečnom dôsledku splnilo svoj cieľ, je nutné ho prispôsobiť špecifickým vlastnostiam projektu. Uvažovať teda o nejakom najlepšom spôsobe monitorovania aplikovateľnom na rôzne projekty je zbytočné. Čo ak by ale bolo možné definovať základné pravidlá, ktoré by sa dali použiť pri riešení rôznych typov projektov. V eseji sa pokúsim definovať takéto nevyhnutné pravidlá pre úspešné ukončenie softvérového projektu na základe niektorých používaných postupov monitorovania. Taktiež sa budem venovať problémom spojeným s monitorovaním a navrhnem ich možné riešenia.

Spôsob a intenzita komunikácie pri výskyte a odstraňovaní chýb

Masný Ľuboš

Abstrakt. Esej sa zaoberá intenzitou a typom komunikácie pri odstraňovaní chýb. Napriek tomu, že počítače čoraz viac vstupujú do nášho života, poukazuje sa na neustálu dôležitosť osobnej komunikácie. Diskutuje sa, kedy je pri odstraňovaní chýb efektívnejšia priama a kedy nepriama komunikácia. Esej ďalej opisuje spôsob komunikácie, ktorý je vhodnejší v rámci tímu a ktorý pri zákazníkovi. Postupne sa rozoberajú jednotlivé okolnosti tejto vhodnosti. Dôraz sa kladie na závažnosť chyby, na rýchlosť potreby odstránenia, na počet podieľajúcich sa osôb na projekte a ich intenzita práce. Následne je podaný návrh na systém, ktorý by dokázal na základe kritérií vyhodnotiť najvhodnejší spôsob komunikácie.

Ako na rozmaznaných zákazníkov

Mihalik Adam

Abstrakt. V dnešnej dobe pociťujeme rázny vývoj informačných technológií, no stále nie sme schopní čeliť všetkým rizikám projektu. Potrebné je uvedomiť si nielen riziká samotné, ale snažiť sa o elimináciu najmä tých, pre ktoré má projekt najväčšiu slabosť. Esej prináša pohľad na riziká týkajúce sa zákazníka ako jedny z najnebezpečnejších rizík projektu. Pokúsime sa určiť úspešnosť často používaných metód eliminácie rizika, pričom ich zároveň vylepšíme pre riešenie konkrétnych problémov týkajúcich sa požiadaviek zákazníka. Analyzujeme úspešnosť najčastejšej metódy identifikácie rizík a porovnáme s úspešnosťou aplikovania metódy dekompozície na rovnaký problém. Pozdvihneme dekompozíciu ako metódu pre určenie rizikovosti konkrétnej oblasti projektu, vďaka ktorej je následne omnoho jednoduchšie predpovedať vznik a zmeny požiadaviek zákazníka.

Techniky odhadovania v plánovaní softvérových projektov

Pszota Dávid

Abstrakt. V softvérových projektoch, rovnako ako v projektoch z iných oblasti sa používajú plány. Pre riešenie problémov so správnym odhadnutím dĺžky trvania projektu ako aj pre samotné vytvorenie plánu už existujú známe metodológie. Táto esej sa zameral na najdôležitejší aspekt plánovania softvérových projektov, na odhadovanie. Zaoberá sa s technikami odhadov, identifikuje ich výhody a nedostatky; definuje ich použiteľnosť pre rôzne typy projektov. Pokúša sa pritom nájsť ideálnu kombináciu známych metód na zvýšenie presnosti a efektívnosti odhadu. Pristupuje k problému aj z pohľadu pracovníkov na danom projekte a uvádza potrebu diskusie medzi manažmentom a vývojovým tímom. Zdôrazňuje ďalej nutnosť analýzy historických dát pre využitie v parametrických modeloch a taktiež potrebu využitia súčasných výsledkov z progresu vývoja pre zjemňovanie a revízie plánu projektu.

Distribuovaný tím ako recept na problémy komunikácie?

Sopko Pavol

Abstrakt. Všetci experti sa zhodujú, že manažment distribuovaných tímov je zložitejší ako je tomu v prípade tradičných tímov. Najväčšia kritika sa týka komunikácie v prostredí distribuovaných tímov. Pre najefektívnejšiu komunikáciu v tíme je dôležité vytvoriť prostredie, vďaka ktorému je možné, aby geograficky rozdelení členovia tím, vedeli jednoducho a rýchlo zdielať informácie trvácnym spôsobom. Táto esej ponúka prehľad najčastejších problémov v komunikácii malých distribuovaných tímov a vplývajúcich faktorov. Záver je venovaný úvahe nad podstatou problémov v malom tíme a ako nutnosť komunikácie v dobre stavanom distribuovanom tíme môže viesť k prirodzenejšiemu vývoju komunikačného prostredia z dlhodobého hľadiska.