Posudky a hodnotenie 1. verzie príspevkov - Znalostné systémy 2000/2001

1. Zdeno Kubo: Automatické rozpoznávanie programov

   • Bolo by lepšie uviesť jeden nadpis a nie nadpis a podnadpis, ale je to OK.
   • V akej osobe je napísaný príspevok? Píše sa o programe ako keby tento program napísal autor referátu. Treba explicitne napísať o čom to je a nebáť sa.
   • Vysvetlenie skratiek: OL Browser, PD Parser až za použitím.
   • Nadpis kapitoly 3 (Báza znalostí) nevyjadruje skutočný obsah (hovorí sa tu nielen o báze znalostí ale aj o operáciách...)
   • “Popis by mal byť čo najkomplexnejší” (v súvislosti s úplnosťou to nie je vhodný termín).
   • "Na tomto príklade [obr. 3] je vidieť ako možno použiť rekurziu v knižnici operácií." Čitateľovi (teda aj nám) to nie je jasné.
   • Chýba trochu širší pohľad na problematiku.
   • V závere sa ďalšia práca zrejme netýka autora tohto referátu.
   • Bolo by dobré pridať lokálny odkaz na zdroj z webu.
   • Celkovo spracované na slušnej úrovni.

   11 bodov – 1 bod za neskoré odovzdanie = 10 bodov

   • Zdeno Kubo zaoberal sa s problematikou automatického rozpoznávania programov. Náročnosť problému asi je najväčšia z troch posudzovaných príspevkov. Pochopenie príspevku je trošku náročnejšie, niekedy chýba logický sled myšlienok, ucelenosť. Vzhľadom na náročnosť problematiky je úroveň spracovania dobrý. Obrázky dopĺňajú myšlienky v texte, sú označené a v texte nájdeme odkazy na ne. Je jediný, ktorý stopercentne dodržal vzor príspevku, má rozdelený abstrakt v slovenskom a anglickom jazyku do dvoch súborov, využil všetky vlastnosti jazyka HTML (hyperlinky, používanie štýlov, odrážky).

   • Forma: Jediné co sa autorovi nepodarilo zo stránky upravenosti je, že je zle naformátovaná adresa v hlavičke tohoto článku a to aj v slovenskej aj anglickej časti. Ešte v texte chýba lepšie zvýraznenie významných pojmov.
     Samotné spracovanie problematiky: Článok je vybraný veľmi dobre, lebo je z oblasti, ktorú poznáme pomerne dobre a môžeme si urobiť podrobnejší názor na riešenie danej problematiky. Vzhľadom na tento fakt, mohol byť príspevok technicky odbornejší. Ďalej sa nie celkom stotožnujem s týmto názorom na vec. Tvorbu programov chápem ako kreatívnu činnosť a nebolo by vhodné zavádzanie šablón v celom programe resp. vo všeobecnosti na všetky programy. Ďalej sú tu aj technické prekážky, ktoré tomu bránia a to je efektivita programu, kde by (podľa môjho názoru) šablóny boli na prekážku a napr. zbytočne by spomalovali chod programu.
     Celkový dojem: Článok je velmi dobre spracovaný po obsahovej stránke a zodpovedá úlohe, ktorá bola autorovi zadaná.

   ---

2. Zoltán Varga: Počítačové pochopenie programov použitím znalostných systémov

   • Trochu ťažkopádne vyjadrovanie, treba si dať do finálnej verzie skontrolovať text z pohľadu slovných spojení.
   • Trochu mi chýba zhrnutie z pohľadu znalostných systémov - je to aj v nadpise (čo, aké spôsoby reprezentácie a inferencie sa využívajú a aký to má vplyv na riešenie problému).
   • Bolo by dobré pridať lokálny odkaz na zdroj z webu.
   • Pozrite si vzhľad dokumentu aj v Netscape!

   10 bodov

   • Príspevok je po formálnej stránke spracovaný dobre. Obsahuje použitú literatúru aj odkazy na literatúru. Tu treba spomenúť, že na niektorých miestach v dokumente boli v jednej vete až tri odkazy na tú istú literatúru. Tabuľky a obrázky sú očíslované a v texte sa nachádzajú na ne odkazy. Pri jednom obrázku nebol uvedený zdroj. V článku sa nachádza niekoľko gramatických chýb a veľké množstvo sémantických chýb. Niektoré časti boli mimoriadne nezrozumiteľné práve kvôli zlému slovenskému jazyku. Medzi nedostatky príspevku treba zahrnúť zlé zobrazenie príspevku v prehliadači Netscape Navigator - obrázky sa prekrývali s textom, ale v Microsoft Exploreri bol všetko v poriadku.

   • + prehľadne usporiadaný text s jasne formulovaným úvodom, hlavnou častou a záverom
     + graficky znázornené príklady reprezentácie
     + vyjadrenie vlastného názoru
     - príliš strucné, chýba všeobecný teoretický úvod do problému
     - gramatické chyby a slovosled

   • Myslím si, že oblasť o ktorej písal môj kolega je oveľa širšia a prehľad, ktorý nám on poskytol je veľmi úzky. Preto buď si nezvolil vhodný názov, alebo písal len veľmi stručne o danej problematike a zameral sa na dva existujúce systémy ktoré porovnával.
     Úvod sa mi zdal dosť stručný, nie veľmi výstižný, nebolo dostatočne popísané, kde a čo sa dozvieme v ďalších kapitolách.
     Problematika je opísaná vhodnou formou, dá sa jej porozumieť po prečítaní príspevku, ilustrovaná obrázkami. Aj keď, ako som už spomenul, veľmi stručná a zameraná na porovnávanie dvoch systémov.
     Záver je zhrnutie výhod a nevýhod jednotlivých systémov, chýba pohľad „čo ďalej“, ako postupovať v budúcnosti. Prínos a význam.
     Formálna stránka je celkovo v poriadku. Obrázky sú očíslované, linky fungujú, bibliografia v poriadku. Bolo niekoľko nepresných formulácií, gramatických a pravopisných chýb.

   ---

3. Pavol Boďo: Techniky dolovania údajov

   • Doplniť linky na referencie a obrázky, linky na ďalšie zdroje + lokálne kópie týchto zdrojov.
   • Opraviť preklepy, chýbajúce dĺžne, dĺžne navyše, čiarky,…
   • K obr. 2 až 7 treba doplniť titulok. Odporúčam v titulkoch obrázkoch nepoužívať „č.“
   • Rozdelenie techník dolovania z údajov sa mi zdá dosť divné, resp. bolo by to treba viac rozviesť. Zamieňajú sa pojmy “modelovanie dolovania údajov” a “techniky dolovania údajov”, nie je to to isté.
   • Pojem “dolovanie údajov” sa mi nezdá úplne v poriadku. V slovenčine sa sloveso dolovanie vzťahuje na nejakú vec (predmet), ktorý dolujeme, tu teda dolujeme informácie alebo znalosti a dolovanie vykonávame v údajoch. Preto by som skôr navrhla “dolovanie v údajoch” alebo “dolovanie z údajov”. V tejto oblasti však nie je jednoznačný názor, preto toto treba chápať iba ako pripomienku a nie výčitku.
   • V 2.1.2 sa spomína graf ANOVA na porovnanie, ale hovorí sa o ňom až v nasledujúcom odstavci.
   • V 2.2.3 chyba v označení obrázku (namiesto 5 je tam 4).
   • Tvrdenie “Najznámejší a najkvalitnejší produkt [v súvislosti s dolovaním v údajoch]je SAS Enterprise Miner” je trochu odvážne. V každom prípade by malo byť podložené nejakým odkazom.
   • CRISP-DM je model alebo metodológia?
   • Oceňujem pomerne veľké množstvo preštudovanej literatúry.
   • Nestretli ste sa s pojmom “objavovanie znalostí”? Veľmi často označuje tento pojem celý proces objavovania a dolovanie v údajoch predstavuje iba jednu etapu, kde sa použijú techniky, ktoré sa opisujú v príspevku.

   9 bodov

   • Pavol Boďo uviedol niektoré techniky z oblasti dolovania údajov. Kolega nepoužíval vzor, abstrakt v anglickom jazyku uviedol v hlavnom dokumente. Z toho potom vyplýva, že nemá uvedené základné informácie po anglicky, ako napr.: názov príspevku, zdroj, atď. Taktiež nie je vôbec uvedený hlavný zdroj. Do príspevku sú vložené aj obrázky, ktoré jasne dopĺňajú myšlienky opísané v článku. Obrázky sú jednoznačne označené a existujú aj odkazy na ne v texte, ale nie sú to spracované ako hyperlinky. Štýl článku je jasný a pochopiteľný, a náročnosť problematiky je dostatočná. Sú uvedené aj citácie a odkzy na zdroj, ale ani v tomto prípade nie sú uvedené vo forme hyperliniek. Príspevok obsahuje aj zoznam použitej literatúry, ale podľa mňa nie sú uvedené všetky potrebné informácie. Napr. pri odkazoch na internetové stránky treba si uviesč aj dátum posledného prístupu, atď.

   • Pavol Boďo spracoval niektoré techniky dolovania údajov. Opis jednotlivých techník je dobre pochopiteľný, obrázky a príklady dopĺňajú myšlienky opísané v článku. Štýl článku je jasný a vecný. Pritom poznamenám, že náročnosť problematiky je menšia, ako náročnosť zvyšných príspevkov. Príspevok zodpovedá vzoru s výnimkou na abstrakt v anglickom jazyku, ktorý nie je v samostatnom súbore. Síce v texte sú odkazy na obrázky a na bibliografiu, avšak chýbajú k tomu príslušné hyperlinky, ktoré podporuje jazyk HTML. Na úkor formálnej stránky možno ešte naznačiť, že dokument obsahuje niekoľko nadbytočných symbolov – definovanie typu písma, pričom typ písma bol predtým ten istý (zbytočné predefinovanie).

   • Forma: Formát príspevku nie celkom zodpovedá vzoru a to vo viacerých častiach. Nie je uvedené podľa čoho bol článok spracovaný, abstrakty (slovenský a anglický) sú uvedené v jednom texte, je tam pridaná časť s kľúčovými slovami a je iný spôsob ukončenia príspevku (má byt uvedené - názov predmetu a semester).
     Na uvedený rozsah článku je dosť veľké členenie článku do troch urovní. Tento problém by sa dal vyriešiť pomenovaním odstavcov alebo zvýraznením významných slov v odstavci. Obrázky sú použité z rôznych zdrojov a nemajú rovnaký výzor, čo dáva celkový dojem ako niečo čo je len pozbierané.
     Trochu zlý preklad niektorých pojmov a fráz.
     Samotné spracovanie problematiky: Názov článku je trochu nešikovný preklad pre vyjadrenie problematiky, ktorá je v texte opísaná. Tento problém sa opakuje aj pri pomenovaní niektorých podkapitol.
     Článok zahŕňa veľa problematík z umelej inteligencie a vysvetľovanie pojmov by sa malo urobiť podrobnejšie alebo spolahnúť na čitatelovu odbornú spôsobilosť a uvádzať len veci, ktoré z danou tématikou súvisia (prepojenia medzi využívanými technikami).
     Celkový dojem: Článok pôsobí neuceleným dojmom a obsahuje príliš obsiahlu problematiku umelej inteligencie a nezameriava sa podrobnejšie danou problematikou. Po formálnej stránke je tiež čo upraviť (rozdielny formát obrázkov) a nezavádzať vlastné formátovanie dokumentu.

   ---

4. Szabolcs Molnár: Inteligentné vyhľadávanie informácií

   • Trochu ťažkopádne vyjadrovanie, treba si dať do finálnej verzie skontrolovať text z pohľadu slovných spojení, ale aj gramatické chyby (veľmi často chýba mäkčeň na písmeno t, zopár hrubiek a preklepov).
   • Pekne rozpracovaná problematika. Bolo by zaujímavé vidieť viac “dovnútra” jednotlivých prístupov (alebo aspoň niektorých), ale to by bolo zrejme nad rámec tohto referátu.
   • Dodať do finálnej verzie aj lokálne zdroje z internetu.
   • Skúšali ste s niektorými systémami pracovať? Aký je váš názor na vec?

   10 bodov – 1 bod za oneskorené odovzdanie = 9 bodov

   • Príspevok plne zodpovedá vzoru. Bibliografické odkazy sú v súlade s normou ISO 690. Článok má konzistentný štýl. Je v ňom väčšie množstvo gramatických chýb. Zriedkavé nie je ani nesprávne skloňovanie slov. Stránka neobsahuje titulok. Článok má väčší rozsah. Obsahuje vyše 2700 slov bez počítania obrázkov.

   • - v text je odvolávka na obrázok, ktorý je v skutočnosti tabuľkou (obr. 1)
     - príliš stručný záver bez zhodnotenia riešenia a bez uvedenia možností ďalšieho vývoja
     - gramatické chyby a slovosled
     

   • Forma: Formát príspevku zodpovedá vzoru až na pridanie časti s kľúčovými slovami. V texte sa málo používajú citácie a odkazy (až jeden). Je tam zopár gramatických chýb (chýba diakritika alebo je tam aj naviac).
     Samotné spracovanie problematiky: V článku je neúmerne rozložená náročnosť a spôsob opisu problematiky (v druhej kapitole je volnejšie podaný výklad problematiky formou prehladu a v ostatných vysvetlenie samotných princípov).
     Celkový dojem: Článok je velmi dobre spracovaný po obsahovej stránke a zodpovedá úlohe, ktorá bola autorovi zadaná. Autor by mohol trochu viac popracovat na forme článku.

   ---

5. Marián Bobrík: Znalostné systémy na riešenie problémov tvorby konfigurácie

   • Dosť veľa preklepov, treba opraviť, komponent je mužského rodu.
   • Tvrdenie “Z hľadiska množiny potenciálnych výstupov by sa znalostné systémy dali rozdeliť na diagnostické a konfiguračné” je nepresné. Buď to treba lepšie objasniť alebo zmeniť. (nezdá sa mi, že by to takto bolo v článku, z ktorého ste čerpali).
   • Nedokončená veta v 1. odstavci úvodu.
   • Ako navzájom súvisia jednotlivé modely a ktorú časť návrhu pokrývajú?
   • V ktorých modeloch vznikajú problémy opísané v kapitole 3?
   • "Hlavná časť príspevku. Ďalšie nadpisy pridajte podľa potreby. Obrázky číslujte a odkazujte sa na ne v texte. Odkazy (aj na literatúru) zvýraznite linkami. Píšte po slovensky a používajte diakritiku." - čo to má znamenať?
   • Iba jeden zdroj? Uznávam, že rozsiahly, ale mohli ste sa pokúsiť nájsť ešte niečo na doplnenie, resp. iný pohľad.
   • Bolo by dobré uviesť aspoň jeden konzistentný príklad.
   • Obrázok treba dodať v štandardnom formáte (ten váš zobrazuje iba najnovšia verzia Explorera)!

   7 bodov – 3 body za oneskorené odovzdanie = 4 body

   • Formálna stránka príspevku nezodpovedá zadaniu - abstrakt v anglickom jazyku je v hlavnom dokumente. Príspevok tiež vychádza len z jedného zdroja - v zadaní bolo aspoň dva. Odkazy na použitú literatúru v texte sú. V článku sa nachádzajú gramatické chyby. Medzi nedostatky príspevku patrí aj nezobrazenie obrázku a názov dokumentu v prehliadači bol "Príspevok ZS - Jožko Mrkvička", čo asi nie je celkom pravda. Odkaz na tento v texte bol, ale obrázku chýbal popis aj s číslom (možno bol súčasťou obrázku, ale ten sme nevideli).

   • Príspevok takmer zodpovedá vzoru. Akurát abstrakt v anglickom jazyku nie je v druhom dokumente ale priamo pod slovenským abstraktom (podobne ako aj u mňa). Je formulovaný jednoduchšie oproti slovenskému abstraktu a sú v ňom menšie chyby. V článku je väčšie množstvo gramatických chýb, ktoré boli vo väčšine prípadov spôsobené preklepom a absenciou záverečnej kontroly článku. Menšou chybou je aj titulok web stránky, ktorý má názov “Príspevok ZS - Jozko Mrkvička”. Článok má optimálny rozsah. Obsahuje vyše 2000 slov bez počítania obrázkov.

   • Príspevok nezodpovedá vzoru, na konci príspevku text nesúvisiaci s článkom. Úvod krátky a nie dostatočne výstižný. Záver subjektívne zhodnotenie autora, chýba čo všetko bolo popísané, vysvetlené, prečo sa to vlastne popisovalo a načo by to malo slúžiť ...
     Celkovo článok poskytuje dosť stručný prehľad do problematiky.
     Použitá literatúra nie je podľa normy, mohol čerpať aj z iných zdrojov a popísať to trochu v rozsiahlejšom kontexte.
     Formálne, až na samotný vzor, je článok v poriadku.

   ---

6. Gabriel Pap: Plánovanie dôkazov pomocou znalostí

   • Generované HTML, to sa veru nebude dobre ďalej spracúvať. Požiadavka bola veľmi jednoduchá – dodržať vzor.
   • Trochu popracovať na štylizácii, používanie trpného rodu treba obmedziť (napr. “Dôkaz vety je naplánovaný na abstraktnej úrovni a obrys dôkazu je nájdený”, “Nedávno ďalší typ metód s rozvinutou schémantikou bol definovaný”), dlhé súvetia (množstvo spojení “ktorý”) – väčšina zrejme spôsobená priamym prekladom
   • Chýba linka na abstrakt v angličtine.
   • Doplniť linky na referencie a obrázky, linky na ďalšie zdroje + lokálne kópie týchto zdrojov
   • “…vyhodnotená pomocou pre- a postconditionu (predpokladu a dôsledku)…”
   • "WMEGov plánovač..."?
   • "0 závery sú zmazané ako nevyriešené ciele"? (táto veta sa dá pochopiť tak, že 0 závery sa zmažú, lebo predstavujú ciele, ktoré sa nepodarilo vyriešiť)
   • Nepresné formulácie: napr. “problém plánovania pozostáva z počiatočného stavu…” – problém sa dá zrejme opísať ako …. alebo “oblasť obsahuje veľmi komplexné problémy”
   • Kapitola 3 má zhodný nadpis ako samotný referát, to nie je veľmi dobré.
   • Opraviť zopár gramatických chýb (1.pád mn. čísla v prídavných menách).
   • Váš postoj k veci? Kto v súčasnosti pracuje na … (pozri záver)
   • Každá verzia prehliadača zobrazuje uvedené vzorce inak (bezpečnejšie bude asi vytvoriť obrázky - napr. vo Worde).

   10 bodov

   • Príspevok zodpovedá vzoru. Po formálnej stránke mu takmer nie je čo vytknúť. Problém je pri odkaze na abstrakt v anglickom jazyku, ktorý nie je funkčný, respektíve sa tvarí ako obyčajný text. Menšou chybou je aj titulok web stránky, ktorý má názov “Názov príspevku”. Pravopisné chyby sa vyskytli iba veľmi zriedkavo. Článok je veľmi rozsiahly. Obsahuje vyše 4000 slov bez počítania obrázkov.

   • + pútavý úvod
     - clánok nemotivuje k cítaniu, pretože obsahuje príliš vela teórie, ktorá sa netýka znalostných systémov
     - niektoré vety v clánku nedávajú zmysel (napr. kap. 3.3.1 § 3, kap. 3.3 § 1, …)
     - absencia jednoduchého príkladu, ktorý by znázornoval problém a možnost jeho riešenia
     - nie je prístupný abstrakt v anglickom jazyku
     - netypické císlovanie tabuliek a obrázkov
     - odvolávka na tabulku namiesto odvolávky na obrázok (tab. 2.1.1)
     - v niektorých vetách je nesprávny slovosled

   ---

7. Michal Ďurdina: Inteligentný agent pre monitorovanie a diagnostikovanie v medicíne

   • Dodať lokálne kópie týchto zdrojov.
   • V obr. 1 je asi chyba, vpravo dolu “akčné člen v”, možno by bolo dobré v obrázku odlišne označiť odlišné veci (aspoň aktívne časti od údajových štruktúr), čo znamená šedý kruh?
   • Dobre spracované, trochu by nezaškodil vlastný pohľad (napr. o aký agent vlastne ide v zmysle toho, čo sme mali na prednáške; spolupráca viacerých agentov,…), ale je to OK.

   12 bodov – 1 bod za oneskorené odovzdanie = 11 bodov

   • Michal Ďurdina sa zaoberal v svojom príspevku s inteligentným autonómnym agentom pre monitorovanie a diagnostiku v medicíne. Vyzerá to tak, že používal predložený vzor a má všetky požadované údaje aj v slovenskom aj v anglickom jazyku. Kolega nás v svojom príspevku oboznámil s projektom Guardian, ktorý bol vyvíjaný v laboratóriu znalostných systémov Stanfordskej univerzity v Kalifornii v rokoch 1987 - 1996. Zaoberal sa najmä prototypom, architektúrou systému a bázou znalostí. Celý príspevok je napísaný vecne a jasne. Kolega používa v svojej práci jeden obrázok a jednu tabuľku . Tie pomôžu lepšie pochopiť problematiku. Existujú aj hyperlinky na tieto objekty.

   • Príspevok je po formálnej stránke spracovaný dobre. Obsahuje použitú literatúru aj odkazy na literatúru. Tabuľky a obrázky sú očíslované a v texte sa nachádzajú na ne odkazy. Myšlienky sú prezentované jasne a majú logický sled. V článku sa nachádza niekoľko gramatických chýb. Niektoré pojmy v článku boli vzhľadom na odborné zameranie nejasné. Názov článku v prehliadači bol "Úvod", čo asi nie je celkom správne.

   • Michal Ďurdina spracoval problematiku diagnostikovania a monitorovania v medicíne. Zaoberal sa s projektom Guardian, ktorá zameriava sa na využitie uvažujúceho agenta v medicíne. V príspevku nájdeme všetky dôležité informácie o projekte, ako je architektúra systému, reprezentácia znalostí v báze znalostí, spôsob odvodzovania a komunikácia s prostredím. Článok je dobre pochopiteľný, súvislý. Po formálnej stránke príspevok obsahuje menšie nedostatky, totiž článok nezodpovedá vzoru. Bol exportovaný z textového editora Word, z čoho vyplýva že obsahuje veľa nadbytočných značiek, ktoré vznikli pri generovaní HTML.

   ---

8. Stanislav Poljovka: Reprezentácia znalostí na WWW

   • Nerozumiem vete: “Kedže aplikovanie techník umelej inteligencie na dokumenty prirodzeného jazyka nie je možné, musíme sa sústrediť na informačné zdroje, v ktorých potrebujeme automaticky (na počítači) spracovávať ich sémantiku”
   • Bolo by dobré využívať odrážky (<UL> na zvýraznenie štruktúry textu)
   • “Vyčistiť” formulácie, napr. “Problematika obsahuje štyri typy problémov…”
   • Pri probléme hľadanie informácie často nastáva aj opačný problém, t.j. v zozname nájdených zdrojov (hoci je veľký) sa nenachádzajú niektoré relevantné zdroje
   • “Zatiaľ hlavne prvé dve alternatívy, ktoré sú komplementárne stratégie..” nerozumiem, v čom sú komplementárne?
   • Úvod by si zaslúžil priamočiarejšie sa dotknúť problému súvisiaceho s vyjadrením sémantiky dokumentu
   • Ako SPAN zlepšuje štruktúru dokumentu?
   • “kaskádné štýly” – odporúčam radšej použiť “kaskádové” alebo bez dĺžňa na konci
   • “Kaskádné štýly sa snažia o oddelenie štruktúry dokumentu od rozloženia dokumentu” čo sa myslí pod rozložením dokumentu?
   • “Označenia, ktoré sa nachádzajú v dokumente, musia byť definované v tzv. DTD ("Document Type Definition") a musia spĺňať určité reštrikčné pravidlá a gramatické formalizmy” čo sa myslí pod pojmom gramatické formalizmy?
   • Nie je jasné kto vlastne vytvára (definuje) ontológiu. Tvorca dokumentu???
   • Syntax sa píše s “y” a niekoľko ďalších drobných gram. chýb
   • XHTML?
   • Celé je to trochu chaotické. Treba lepšie vyhodnotiť jednotlivé prístupy.

   9 bodov

   • Stanislav Poljovka sa zaoberal reprezentáciou znalostí na WWW, pričom využíval predložený vzor. Jediné čo mu chýba na začiatku, je uvedenie hlavného zdroja. Kolega sa zameral najmä na existujúce štandardy pre vyjadrenie sémantiky. Analyzoval prostriedky: HTML, CSS, XML, RDF, oboznámil nás so základmi ontológie a opísal dva jazyky - OIL, UPML. Tento príspevok neobsahuje žiadne obrázky, ale je tu uvedená hromada príkladov. Tie príklady ale nemajú žiadnu identifikáciu a tak podľa mňa je to trochu neprehľadné. Je tu uvedená aj bibliográfia, ale podla normy ISO690 chýbajú tam niektoré údaje, ako napr. rok vydania, vydavateľ, atď.

   • Stručné vymenovanie jednotlivých techník. Bez hlbšieho, alebo názornejšieho vysvetlenia problematiky. Chýbali obrázky, tabuľky na názornejšiu reprezentáciu problematiky.
     Úvod bol výstižný, primeraný. Záver, krátke zhrnutie popisovaných techník.
     Použitá literatúra nie je písaná podľa normy. Inak z formálneho hľadiska je článok v poriadku. Obsahovo aj významovo veľmi pútavý a spracovaný na dobrej úrovni.