Baďura FilipAbstrakt. Každým dňom pracujú tisícky ľudí na vývoji tisíckach softvérových systémov. Aby boli na tieto projekty vynaložené primeraná náklady, aby sa ich vývojom strávilo adekvátne množstvo času, je potrebné tento vývoj projektov kontrolovať. A práve časť manažmentu projektu – monitorovanie nám slúži na to aby sme časom a nákladmi neplytvali. Práve monitorovanie nám pomáha viesť projekt podľa plánu a eliminovať zbytočné problémy pri jeho vývoji . Avšak aj pri monitorovaní si musíme určiť ako správne ho vykonávať, na čo sa zamerať a ktoré metriky použiť. Bilevic RomanAbstrakt. Spoľahlivosť je jedným z najdôležitejších parametrov kvality softvéru. Jej vyhodnocovanie je však často podceňované a odkladá sa až na neskoršie fázy vývoja. Taktiež treba brať do úvahy vplyv spôsobu vývoja softvéru na jeho spoľahlivosť. V tejto eseji opisujem hlavné úlohy manažovania spoľahlivosti. Ďalej analyzujem vývoj riadený testami (angl. test-driven development) z pohľadu spoľahlivosti a zamýšľam sa nad jeho výhodami oproti vývoju, kde testovanie prebieha až po ukončení implementácie. Opisujem, akým spôsobom sa tento typ vývoja vyrovnáva s chybami. Na základe predpokladov modelovania rastu spoľahlivosti softvéru uvažujem, či vývoj riadený testami tieto predpoklady spĺňa a do akej miery. Zhodnocujem, či je v tomto type vývoja vôbec potrebné modelovať spoľahlivosť vzhľadom na jeho povahu testovania.Bimbo MiroslavAbstrakt. Manažment rizík je dnes bežnou súčasťou softvérových projektov. Hovorí o tom, ako identifikovať riziká, na ktoré z nich sa zamerať a čo s nimi robiť. Manažment rizík je potrebné na vhodnej úrovni aplikovať na všetky – aj veľmi malé – projekty. Náš tímový projekt je však dostatočne veľký na to, aby sme pri jeho riešení manažment rizík aj formalizovali. Na svete je však niekoľko metodík popisujúcich manažment rizík v softvérových projektoch. Ktorá bude najvhodnejšia pre náš tímový projekt? Na základe ktorej bude v tomto prípade najvhodnejšie odhadovať ktoré riziká sú dôležitejšie a ktoré menej?Bisták AndrejAbstrakt. Plánovanie softvérového projektu je jedna z najdôležitejších častí celého procesu, lebo bez dobrého plánu nemôže efektívne riadenie projektu, identifikovanie potrebných aktivít a zdrojov, a tým pádom ani uspokojivý výsledok. No nie je plán ako plán. Podľa starších teórií bol za výsledok projektu chápaný jeden konkrétny stav, ktorý ak sa dosiahol, tak bol projekt vyhodnotený ako úspešný. Tento prístup sa ukázal ako nie najsprávnejší a najvhodnejší pre softvérové projekty, a preto vznikli nové prístupy k plánovaniu. Modernejšie chápanie plánovania akceptuje ako úspech projektu aj množinu prijateľných bodov, ktorá v priestore tvorí akúsi kocku. Tento prístup sa nazýva semi-kvantitatívne uvažovanie a je to účinný spôsob pre plánovanie a predpovedanie softvérového projektu a navyše poskytuje projektovým manažérom flexibilitu a schopnosť vyrovnať sa s neistotou a nepredvídanými situáciami počas vývoja softvéru.Blaho TomášAbstrakt. Úspech tímovej práce závisí vo veľkej miere od výberu spôsobu komunikácie a teda efektívnej komunikácie. Komunikácia je výmena informácii a preto je dôležitá, často sa však stáva, že jej nie je venovaná dostatočná pozornosť. Vo svojej praxi som sa stretol s množstvom rôznych druhov komunikácie, ktoré dlhšiu dobu používal, alebo ešte doteraz používam. Otázne je kedy a s kým komunikovať, a akú formu na to zvoliť. Správne zvolenie je dôležité pre úspešnosť tímu. V práci poukážem na výhody a nevýhody rôznych nástrojov, ale aj osobnej komunikácie, ktorej budem venovať osobitnú pozornosť. Taktiež sa budem snažiť opísať svoj názor na využívanie týchto foriem komunikácie v agilných metódach vývoja.Fábik PavolAbstrakt. Pojem kvalita je nám veľmi blízky, stretávame sa s ním v živote dennodenne. Pre softvérové projekty predstavuje strategický význam. Na dosiahnutie kvality v softvérovom projekte existujú rôzne spôsoby. V eseji sa zameriavam na techniky merania zdrojového kódu, ktoré môžu vývojári použiť s cieľom zvýšenia kvality vytváraného projektu. Vďaka meraniam získajú vývojári predstavu vo forme číselnej hodnoty o kvalite ich zdrojového kódu. Túto informáciu následne môžu využiť na zlepšenie svojho kódu. Kvalitu softvéru ovplyvňuje viacero faktorov, pričom kvalita zdrojového kódu patrí medzi tie kľúčové. Jej význam je veľmi dôležitý počas vývoja softvéru, ale aj po nasadení v čase údržby.Holák PeterAbstrakt. Jednou z najširších oblastí manažmentu konfigurácie sú systémy na správu verzií. Najmä v poslednej dobe sa táto oblasť vyvíja závratným tempom. Pomerne novým trendom sú tu systémy, ktoré namiesto centrálneho repozitára využívajú distribuovaný prístup, kde každá lokálna kópia môže slúžiť ako plnohodnotný repozitár. V tejto eseji sa pozerám na rozdiely medzi týmito druhmi systémov – ako ovplyvňujú štýl práce a pre aké typy projektov sú vhodné. Zamýšľam sa nad vplyvom výberu vhodného nástroja na samotný proces vývoja a ďalšie dopady na projekt. Vychádzam najmä z vlastných skúseností s používaním rôznych nástrojov na rôznych projektoch, no snažím sa brať si niečo aj z názorov odborníkov a ľudí, ktorí nepochybne k tejto téme majú čo povedať.Jurčák OndrejAbstrakt. Monitorovanie a kontrolovanie priebehu vývoja v každej etape procesu je kľúčovou úlohou manažmentu. Nato aby sme dokázali dobre viesť projekt, naplánovať a kontrolovať jeho priebeh, zabezpečiť dostatočné množstvo zdrojov, je potrebné určiť jeho veľkosť hneď v prvých fázach vývoja. Keďže vývoj softvéru nie je homogénny proces a ovplyvňuje ho množstvo faktorov a charakteristík projektu, odhadovanie je zložitý problém. Najväčším problémom je že na začiatku vidíme len vrchol celého ľadovca, čím je vývoj softvéru, a našou úlohou je určiť z relatívne tak mála informácií, ktoré máme na začiatku, aká veľká časť je ponorená pod vodou.
Pri vývoji softvéru hrajú významnú rolu prípady použitia. Vychádzajú z požiadaviek na systém a opisujú jeho funkcionalitu. Obodovaním prípadov použitia je možné odhadnúť veľkosť softvéru a úsilia potrebného na jeho vývoj čo dáva základ dostatočné množstvo informácií na vytvorenie hlavnej línie projektu. Body prípadov použitia vychádzajú z metódy funkčných bodov a boli prezentované Gustavom Karnerom v roku 1993. Keďže je táto metóda už relatívne dlho známa, jej použitie na rôzne projekty ukazuje na výhody jej použitia pri odhadoch. Ale tak ako má svoje pre má aj svoje proti. V eseji opisujem výhody a nevýhody využitia metódy prípadov použitia v rôznych projektoch.Paššák PeterAbstrakt. Kvalita softvéru a hlavne jeho bezpečnosť sa stávajú čoraz dôležitejšími cieľmi pri jeho vývoji. To samozrejme platí aj pre požiadavky zákazníkov, ktorí chcú spoľahlivé a bezpečné systémy. Metóda stromu poruchových stavov je jedna z metód používaná na odhaľovanie rizikových miest v zložitých systémoch a na zvyšovanie ich bezpečnosti. Esej za zaoberá použitím tejto metódy v rôznych fázach životného cyklu softvéru. Je v nej popísaný vznik a vývin tejto metódy, postup, ktorým sa daný strom poruchových stavov tvorí a časti, z ktorých môže byť zložený. Táto metóda sa dá použiť aj pri komunikácií so zákazníkom, kde má isté prínosy, čo je tiež spomenutéSedláček AndrejAbstrakt. Základom každého úspešného projektu je efektívna komunikácia medzi členmi tímu. Existujú viaceré formy komunikácie a tiež nástroje, ktoré ich umožňujú. Je preto dôležité v každej situácii využívať tie správne prostriedky, čo napomáha k zlepšeniu celkovej výkonnosti tímu. V eseji pojednávam o jednotlivých komunikačných nástrojoch, o ich vlastnostiach, výhodách a nevýhodách. Ďalej sa zaoberám jednotlivými fázami projektu z pohľadu agilného vývoja softvéru a na základe prieskumu predkladám najvhodnejšie spôsoby komunikácie pre každú z fáz. V závere som na základe osobnej skúsenosti opísal používanie komunikačných nástrojov v tíme a tiež svoj názor na ich voľbu v kritických situáciách. Šimko IvanAbstrakt. Vývoj softvéru distribuovaným spôsobom v globálnom prostredí je stále používanejšia stratégia mnohých firiem. Prináša so sebou mnoho výhod, no ako pomerne nový spôsob riadenia projektov so sebou prináša aj mnoho problémov ktorým sa je potrebné ďalej venovať. Manažment konfigurácií softvéru a nástroje spojené s ním majú veľký potenciál priamo prispieť k riešeniu mnohých z problémov, no po dlhšej dobe stále neposkytujú požadovanú funkcionalitu. V tejto eseji sa budeme venovať niektorým z problémov, ktoré je potrebné vyriešiť pričom spomenieme, akú pridanú hodnotu by vyriešenie problému pre riadenie projektu predstavovalo. V ďalšej časti sa budeme venovať problému pomalého vývoja a nasadenia nových nástrojov do reálnych prostredí. Opíšeme niektoré z jeho príčin pričom sa pokúsime zamyslieť nad ďalším postupom v oblasti ich vylepšovania.Sokol PavolAbstrakt. Práca s ľuďmi je vo všeobecnosti náročná a často vyčerpávajúca. Kvalitu spolupráce v kolektívoch ovplyvňujú osobné sympatie, povahové rysy, ciele jednotlivcov a kolektívu a aj spôsoby napĺňania cieľov. Tieto ale aj iné aspekty sú zdrojom konfliktov. Tímový hráč si uvedomuje rôzne osobnostné charakteristiky spolupracovníkov a akceptuje ich. Líder tímu však musí ľudí motivovať a vyburcovať ich k vrcholovým výkonom. Odstraňovať bariéry v kolektíve a vytvárať harmóniu. Tabuľky, rozdelenia a kategorizácie povahových čŕt a osobností nie sú striktne definované normy, na ktorých stojí a padá budovanie tímu a celého projektu. Sú to len pomôcky, ktoré majú lídrovi pomáhať prekonávať bariéry v porozumení. Motivácia a riešenie konfliktov patrí k dôležitým aspektom úspešného zvládnutia projektu v jeho každej etape od inicializácie až po ukončenie.
|